Ako to vyzerá vo fínskej škole? Veď severský systém vzdelávania nám je často dávaný za príklad. Ako to funguje, mali možnosť zistiť deti zo ZŠ na ulici ČSA v Prešove. Čo je za tým, že fínsky systém vzdelávania je považovaný za jeden z najlepších na svete a tamojšie školy sa v medzinárodnom hodnotení umiestňujú na popredných priečkach?

Projekt Erasmus

V rámci tohto projektu sa študenti z rônych krajín EÚ stretávajú, zdokonaľujú svoje jazykové schopnosti, spoznávajú kultúru, prírodu a školským systémom sa inšpirujú aj učitelia. V rámci tohto projektu do fínskej školy nahliadli aj Prešovčania, ktorí navštívili strednú školu v meste Kauhajoki (zhruba 300 km od Helsínk)

Príjemné prostredie a všetko plne hradené štátom

Vo Fínsku sú školy výlučne štátne, píše Prešovský Korzár. Štúdium, vrátane stravovania, je pre žiakov bezplatné. Týka sa to aj dopravy, exkurzií, učebníc a ďalších pomôcok. Najlepší absolventi sa stávajú učiteľmi. Žiaci majú vytvorené príjemné prostredie, samozrejmosťou sú aj oddychové zóny a po chodbách chodia bosí dokonca aj učitelia. „Fínske deti sa do školy tešia a z učenia majú radosť. Sú v príjemnom prostredí a v pozitívnej atmosfére. Páčil sa mi menej formálny vzťah pedagógov a žiakov. Bežne sa stávalo, že sa na chodbe rozprávali učitelia so žiakmi. Bolo vidieť, že je to viac priateľské,“ hovorí riaditeľka ZŠ Československej armády Ľubica Kohániová.

Učiteľ má honor

„Majú v spoločnosti rovnaký status ako lekári či právnici. Platy učiteľov sú v priemernej výške miezd v krajine. Učitelia sú vyberaní z horných 10 percent najlepších absolventov vysokých škôl,“ vysvetľuje riaditeľka. O pedagogické povolanie je veľký záujem. Na 600 voľných miest sa prihlásilo až 6 600 ľudí. „Majú možnosť vybrať najlepších z najlepších,“ hovorí Kohániová. Pedagógovia podľa nej majú veľkú autonómiu a proces vyučovania si môžu sami prispôsobiť. Naši majú problémy s obsadením miest.

Na Slovensku "učiteľstvo" nie je také príťažlivé

„U nás to tak nie je. Na pedagogické fakulty idú aj študenti, ktorí o učiteľské povolanie nemajú až taký veľký záujem. Možno sa nedostali inde a možno dopredu vedia, že potrebujú len titul,“ hovorí dlhoročná riaditeľka. Škola, ktorú vedie, je aj cvičnou školou Prešovskej univerzity a študenti tam praxujú. „Rozprávam sa s nimi a mnohí tvrdia, že nechcú učiť. Na fakultu idú s tým, že budú mať vysokú školu. Málo študentov hovorí, že chce učiť, baví ho to a je to zaujímavé povolanie. Ja sa vždy snažím rozprávať im o pozitívach učiteľského povolania.“

Učiteľské povolanie je poslaním

„Aj lekár, keď ide robiť svoje povolanie, vie, že chce pomáhať ľuďom. Učiteľ musí byť dobrý, empatický a musí sa s deťmi rozprávať. Nie je to len o vzdelávaní, ale aj o výchove. Dobrý pedagóg si všíma aj problémy, ktoré vznikajú medzi deťmi. Keď ich podchytí, deti sa posúvajú oveľa ďalej,“ vysvetľuje riaditeľka. „Keď robíme výberové konania, prihlási sa jeden alebo dvaja uchádzači. Je ťažké posúdiť, či sú najlepší z najlepších." V súčasnosti nevedia obsadiť post učiteľov informatiky alebo matematiky. "Všade inde sú zaplatení oveľa lepšie, ako by boli u nás.“

Aký je vyučovací proces vo Fínsku?

„Na základnej škole netestujú, ale na strednej, kde sme boli, majú test každých šesť týždňov. Dostanú počítač a majú dve hodiny na vypracovanie. Skúšajú ich po väčších celkoch. Napríklad po telesnej majú komfortný polhodinový priestor na osprchovanie a nemusia tak utekať na ďalšiu hodinu,“ vysvetľuje Kohániová. V každej triede je dataprojektor s interaktívnou tabuľou, wifi, notebooky alebo tablety. Aj nábytok je prispôsobený pre skupinovú prácu - môžu ho oddeliť alebo spojiť. Každý žiak má v triede svoju skrinku na učebnice a pomôcky. Obedy majú formou švédskych stolov, kde majú žiaci v pestrej ponuke veľa zdravého jedla a najmä zeleniny, popísala Kohániová niečo, čo sa nám zdá ako sci-fi.

Dôraz aj na praktické vyučovanie

V školách sú aj odborné učebne. Tie sú vybavené na prácu s drevom, kovom, ale aj pre domáce práce ako šitie, krosná na tkanie a keramiku. „Boli sme aj v triede, kde sa vyučovalo varenie. Žiaci piekli koláčiky. Nadštandardné bolo aj vybavenie učebne hudobnej výchovy, kde sme absolvovali hodinu ľudovej piesne. V miestnosti mali ukulele, elektrické gitary, bubny. Každý si môže vyskúšať nástroje a ďalej sa zdokonaľovať v tom, čo ho baví. Je to rovnaké aj pri iných predmetoch. Stavajú na individuálnom prístupe,“ vysvetľuje Kohániová.

Školy automaticky dostanú všetko potrebné

Riaditelia škôl na Slovensku bojujú o ich základný chod, aj to s problémami, vo Fínsku takéto veci neriešia. Škola sa plne sústredí na vyučovací proces. „Oni sa o nič nestarajú, všetko dotuje štát. Knihy, exkurzie, stravovanie, cestovanie. Napríklad sme sa pýtali, kto im financuje internet na škole, ale nechápavo na nás pozerali. Oni sa nad tým vôbec nezamýšľajú, lebo je to pre nich samozrejmosťou, že to majú všetko v škole zavedené.“ Na Slovensku školy dostávajú financie podľa normatívov na žiaka a mzdy. „Ak sa nám podarí ušetriť, tak nakupujeme veci z vlastných finančných prostriedkov. Nemáme bezplatný internet a ako škola si ho sami platíme z prevádzkových peňazí.“

Naše školy sú odkázané na projekty

Slovenské školy často riešia problémy, ako sú výmena 50-ročných okien alebo sociálnych zariadení či elektrických rozvodov. Obavy majú aj zo zvyšovania cien energií. „Snažíme sa zapájať školu do projektov, aby sme získali nejaké vybavenie, ale nie je to systematická práca štátu,“ vysvetľuje Kohániová.

Delíme sa s vami o priestor

Ak sa chcete vyjadriť, ak sa chcete s čitateľmi podeliť o svoje pocity a názory - využite naše „blogovisko“. Ak sa nehanbíte za svoju identitu, ak si myslíte, že viete svojim názorom osloviť a ak dodržíte etické princípy tvorby blogera - náš priestor na stránke hlavnydennik.sk je aj váš!