Vražda piatich dozorcov vo väzení v Leopoldove, ku ktorej došlo pred 30 rokmi, bola zverstvo a treba len dúfať, že sa také už nikdy nezopakuje. Povedal to pre TASR bývalý sudca Najvyššieho súdu SR Milan Lipovský, ktorý siedmich aktérov leopoldovského masakru právoplatne v roku 1994 odsúdil.
"Chcem k tomu len povedať, že asi do smrti nezabudnem na túto záležitosť. Najmä na jedného mladého príslušníka Zboru nápravnej výchovy vtedy, ktorý bol len pár dní v službe a bol podrezaný. Boli tam fotografie. To bolo hrozné čosi, mladý človek. Bolo to zverstvo a mňa by teraz zaujímalo, či hlavný aktér Tibor Polgári aspoň cíti nejakú ľútosť nad tými mŕtvymi, ale dosť o tom pochybujem," povedal exsudca. Dodal, že to bol jeden z najväčších procesov, ktorý viedol. Najmä preto, že tam bolo veľa obetí.
Od úteku väzňov z väzenia v Leopoldove, pri ktorom zomreli dozorcovia František Svoboda, Marián Zenner, Igor Jošt, Milan Černý a Milan Galbavý, uplynulo v utorok 30 rokov. Najkrvavejší útek väzňov v slovenskej histórii sa odohral 23. novembra 1991, keď sa skupina väzňov rozhodla utiecť z leopoldovskej väznice, ktorá sa považovala za najprísnejšie stráženú v časoch komunistického režimu.
Polícia nasadila všetky sily, čo mala k dispozícii, vrátane špeciálneho komanda. Vypátranie a následné chytenie nebezpečných väzňov trvalo 20 hodín. Pri zásahu komanda utrpel zranenie iba Polgári, ktorý sa chcel brániť streľbou z ukradnutého samopalu.
Na začiatku februára 1993 bol vynesený nad väzňami rozsudok. Krajský súd v Bratislave odsúdil na doživotný trest Harvana, Polgáriho a Urigu. Duda bol odsúdený na 13 rokov väzenia, Bajger a Fedák na 15 rokov a Botoš na 18 rokov. Harvan sa v roku 1993 v cele obesil.
Fedáka pustili z väzenia v roku 2009 a Dudu v roku 2011. Bajgera prepustili v roku 2015. Následne prepustili aj Botoša. Aktuálne si tresty odpykávajú len Polgári a Uriga.