Najskôr trochu suchej spravodajčiny: Krajský prokurátor v Nitre zrušil trestné stíhanie vo veci pytliactva, ktorého sa týkali medializované odposluchy z poľovníckej chaty. Dôvodom bola jeho nezákonnosť. TASR o tom informoval prokurátor Krajskej prokuratúry v Nitre Jaroslav Maček. "Proti tomuto uzneseniu krajského prokurátora sťažnosť nie je prípustná," vysvetlil prokurátor. Oficiálnym dôvodom odposluchov bol práve prípad pytliactva. Neskôr sa nahrávky mali stať súčasťou vyšetrovania kauzy Očistec. Ale nestali sa. Napriek zbožnému želaniu režimu, jeho poskokov aj v najvyšších pozíciach sektora spravodlivosti a štekajúcich hyen z prostredia mainstreamu. (Ivan Brožík)

Na chvíľu sa zamyslime, teda, v prípade, ak má kto čím. Kde je teraz ospravedlnenie samozvaných mediálnych vyšetrovateľov, žalobcov, sudcov a katov v jednej osobe? Kde a o čom sú ich vykonštruované drísty o spravodlivosti a práve? Kde a o čom je ich amorálne moralizovanie? Nemali by si náhodou teraz, keď je to ešte aj dátumovo aktuálne, spomenúť na vykonštruované procesy päťdesiatych rokov? Napríklad na ten s Miladou Horákovou, ktorú vtedajšia, režimu podriadená tlač dohnala až na šibenicu vyvolaním davového šialenstva? Vytvorili okolo nej obraz obludy, keby bolo o pár storočí menej, rovno bosorky. Upálenie na hranici "demokraticky" nahradili slučkou z konopného lana. Toto amorálne bahno žurnalizmu aktuálne zas raz rozdupalo ďalšie predstaviteľné dno novinárskej etiky. A zas beztrestne a zas bez slova prepáčte. Úlohu si splnilo, peniaze dostalo zaplatené, tak je všetko predsa OK, nie?

S mocou žurnalistu prichádza zodpovednosť

Americký profesor žurnalistiky Tony Rogers, áno, zámerne vyberám jeho názory, aby boli aspoň trochu autoritatívne pre tú "našu" nemorálnu mediálnu bandu, pripomína, že novinárska etika ako samoregulačný mechanizmus je o to dôležitejšia v tých krajinách, o čo väčšia sloboda tlače v nich je. Napríklad - v USA zaručená tamojšou nikým nespochybňovanou ústavou. Z dôvodu prvého dodatku ústavy USA nie je tlač v tejto krajine regulovaná vládou. "To však robí žurnalistickú etiku ešte dôležitejšou, zrejme preto, že s veľkou mocou prichádza veľká zodpovednosť. Stačí sa len pozrieť na prípady porušenia žurnalistickej etiky - napríklad fabulistov ako Stephen Glass alebo škandál v roku 2011 v Spojených štátoch - hacking. Tu vidíme dôsledky práce neetických spravodajských postupov. Spravodajské subjekty sa musia regulovať nielen preto, aby si zachovali svoju dôveryhodnosť voči verejnosti, ale aj preto, že riskujú, že sa vládnuca moc neustále pokúša o ich manipuláciu." Hm. Samoregulácia u nás na Slovensku? Neblbnite! Veď to je také socialistické, zastarané, nemoderné, my sme predsa "investigatívci". Samozvaní sudcovia. Právo a zákon sme my! Divoký východ...

Stíňanie hláv názortových oponentov

Naša slovenská žurnalistika takzvaného hlavného prúdu je "in" vtedy, ak stíňa hlavy tým, ktorým nerozumie, nechce rozumieť, alebo ich jednoducho z najrôznejších dôvodov nenávidí. To je podlé zneužívanie postavenia a moci novinára. Nanajvýš podlé. A neuveriteľne primitívne, horšie ako pudové. Iba najväčší odvážlivci v našich ponovembrových režimoch si dovolia verejne diskutovať o tom, či by mali byť novinári objektívni, alebo povedať pravdu, akoby to boli protichodné ciele. Pre civilizovaných novinárov je nájdenie pravdy vždy najvyšším cieľom. Aj vtedy, ak to nie je práve ich pravda. Alebo - v hrošom prípade - pravda im niekým nadiktovaná. Mnohí z  takzvaných expertov tvrdia, že skutočná objektivita je nemožná a že novinári by preto mali byť otvorení vo svojich presvedčeniach a predsudkoch. "Myslím si, že väčšina redaktorov a vydavateľov a čitateľov si stále vyhodnocuje, že novinárčina má nestranný hlas, pokiaľ ide o tvrdé spravodajstvo. Myslím si, že je chybou rozostriť hranice medzi objektívnym podávaním správ a názorom, ale to sa práve deje." Pripomína Tony Rogers.

Lož a nezákonnosť ako pracovná metóda

Vo viacerých médiách boli v októbri zverejnené videá a ich prepisy, ktoré zobrazujú, ako sa na poľovníckej chate stretával šéf Smeru-SD Robert Fico, obhajca obvineného policajného exprezidenta Tibora G. Marek Para, bývalý minister vnútra Robert Kaliňák, podnikateľ Miroslav Bödör a syn Tibora G. Teraz vieme, že tie videá boli získané nezákonným spôsobom a už dlho vieme, že zverejnené boli tiež v rozpore so zákonom. Iba v mene akejsi "vyššej propagandistickej vsugerúvanej pravdy". Nie, žiadna vyššia pravda neexistuje. Existuje iba pravda a potom mediálna zákerná a nezákonná lož. To druhé je na Slovensku priam pracovná metóda. Odporná, zvrhlá. Ale, režimom tolerovaná - veď ide o boj proti spoločnému "nepriateľovi". Ak nie je ešte aj platená.

Križiaci práva by mali právo rešpektovať ako prví  

V praxi sa spra­vid­la pou­ží­va päť kri­té­rií zá­kon­nos­ti dô­ka­zu, kto­ré sfor­mu­lo­val Bo­hu­mil Re­pík (Re­pík, B.: Pro­ces­ní dus­led­ky po­ru­še­ní pred­pi­su o do­ka­zo­va­ní v tres­tním říze­ní. Bulle­tin ad­vo­ka­cie, 1982) a to:

1/ či bol dô­kaz zís­ka­ný z pra­me­ňa, kto­rý sta­no­ví prí­pad­ne pri­púš­ťa zá­kon,

2/či bol dô­kaz zís­ka­ný a vy­ko­na­ný pro­ces­ným sub­jek­tom k to­mu zá­ko­nom op­ráv­ne­ným,

3/či bol dô­kaz zís­ka­ný a vy­ko­na­ný v tom pro­ces­nom štá­diu, v kto­rom je prís­luš­ný pro­ces­ný sub­jekt pod­ľa zá­ko­na op­ráv­ne­ný vy­hľa­dá­vať a vy­ko­ná­vať dô­ka­zy v pro­ces­nom zmys­le, t. j. ta­ké dô­ka­zy, kto­ré mô­žu byť pod­kla­dom pre roz­hod­nu­tie v tres­tnom stí­ha­ní naj­mä pre roz­hod­nu­tie sú­du,

4/ či sa zís­ka­ný a vy­ko­na­ný dô­kaz tý­ka pred­me­tu do­ka­zo­va­nia v da­nom pro­ce­se, t. j. či sa tý­ka skut­ku o kto­rom sa ve­die ko­na­nie prí­pad­ne otá­zok, o kto­rých je pot­reb­né pod­ľa zá­ko­na v sú­vis­los­ti s tým­to skut­kom roz­ho­do­vať,

5/ či bol dô­kaz zís­ka­ný a vy­ko­na­ný spô­so­bom, kto­rý sta­no­vu­je, prí­pad­ne pri­púš­ťa zá­kon.

Mediálne malomocenstvo

Ak toto novinár nepozná, prestáva byť novinár a zo siedmej veľmoci robí mediálne malomocenstvo. Inak, ako vidíme - u nás stále a napriek všetkému. I napriek pravde a objektívnym faktom. Bez začerveňania sa, bez slova - prepáčte. To je štýl propagandistických hulvátskych nájomných snajprov.