Stredoveká pevnosť v Komárne je opradená nejednou legendou. Ako asi každá pevnosť, hrad či zámok. Portál o miestnom dianí ahojkomarno.sk sa rozprával s jej riaditeľom, muzeológom a nadšencom - Andrejom Ozimym.
A. Ozimy. / Ahojkomarno.sk
Ako sa dostal k pevnosti?
Po ukončení štúdia tak, ako mnohí, stál pred problémom, čo ďalej. Zamestnal sa na Mestskom úrade ako asistent Ľ. Gráfela, ktorého komárňania tiež poznajú ako veľkého lokálpatriota a pamiatkára, odborníka na tunajší pevnostný systém. Postupne sa prepracoval až na post jej riaditeľa „Kolegovia si zo mňa uťahujú keď v ruke držím veľký kľúč od pevnosti, že som pán pevnosti“ hovorí jej riaditeľ.
Pre verejnosť len 1. mája
Dlhé roky bývala pevnosť otvorená bežnej verejnosti len v teneo dátum. Andrej by bol rád, ak by sa pevnosť stala miestom, kam ľudia môžu chodiť takmer hocikedy. Pevnosť ako taká je však obrovská budova a to so sebou prináša množstvo zodpovednosti.
200 000 vojakov?
Pevnosť má bohatú históriu. Najviac využitá bola v druhej polovici 16. storočia po vybudovaní, a v čase, keď Turci obsadzovali strednú Európu. Dôležitú úlohu plnila v čase vybudovania Novej pevnosti, po obsadení Nových Zámkov Turkami. Po ich vyhnaní ju poškodili dve veľké zemetrasenia. „Málokto vie, že o komplexnosť pevnostného systému sa zaslúžil František I. V roku 1809 Napoleon obsadil Viedeň a cisársky dvor s vojenským velením sa presťahovalo do Komárna. Nebyť toho, pevnostný systém v dnešnej podobe, by zrejme neexistoval. Panovník sa pri inšpekcií obnovy Pevnosti rozhodol, urobiť z Komárna hlavný centrálny sklad pre celú monarchiu,ale aj bezpečné ubytovanie pre dvestotisícovú armádu“ Tu nás A. Ozimy uvedie do reality - väčšinou tu prebývala len základná posádka
Čo tu bolo pred pevnosťou
"Hovorí sa o nejakom hrade a paláci Mateja Korvína, ale polohu týchto objektov dnes nepoznáme. Z týchto čias (15-16. stor, pozn. red.) sa nezachovali žiadne mapy alebo kresby. Zaujímavé jaj obdobie na začiatku 19. storočia, kedy sa pevnosť začala obnovovať. Prebudovala sa celá Stará a Nová pevnosť, týždenne tu pracovalo 10 000 vojakov. Pri výstavbe používali len veľmi jednoduché nástroje, takže to bola ťažká práca,“ Približuje toto obdobie Andrej Ozimy.
Vtipná historka spoza múrov
„V polovici 19. storočia pevnosť navštívil jeden korunný princ, ktorý sa počas celej návštevy veľmi díval na steny. Keď sa ho spýtali, že čo tak veľmi sleduje, odpovedal: Ja som si myslel, že tu je všetko modré. Na otázku prečo, odpovedal: Pozeral som si knihu výdavkov pre pevnosť, kde bola položka atrament v hodnote 10 000 zlatých. Princ bol vraj veľmi prekvapený, že sa také množstvo atramentu dá minúť na písanie.“
Korunovačné klenoty
Pevnosť ich ukrývala dokonca dvakrát. Lenže prvýkrát ešte nešlo o pevnosť, preto sa táto skutočnosť veľmi neprezentuje. "V tom čase išlo ešte o hrad a nie pevnosť a o hrade nevieme nič.“ Vysvetľuje Ozimy. Ku krádeži korunovačných klenotov sa viaže aj povesť, podľa ktorej mal byť práve v tom čase ohnutý kríž na Svätoštefanskej korune.
Po odchode "Rusov"
sa z Pevnosti stalo „miesto duchov.“ „Vďaka rôznym projektom sa obnovuje strecha kasárenskej budovy a obnovila sa aj Pracháreň. Jedna časť kasární je vydaná do prenájmu jednej neziskovke, ktorá by tu chcela v budúcnosti urobiť hotel alebo ubytovacie priestory. Radi by sme tu mali novú turistickú kanceláriu, ktorá sa momentálne nachádza 200 metrov od pevnosti.“ Dnes pevnosťou sprevádzanjú turistov. „Tento rok sa prvýkrát v pevnosti konali aj Komárňanské vojenské hostiny. Plán je, urobiť z nich tradíciu. Každý rok tu trénuje napríklad aj Lynx komando,“ Dodáva Andrej.
Má ešte veľa tajomstiev
Do augusta tohto roku prebiehal archeologický výskum, cieľom ktorého bolo zistiť existenciu ciest z 19. storočia. „Objavili sa nálezy zo 16. až 20. storočia – okrem množstva keramiky, aj munícia, časti fajok, minca Františka I., a dokonca aj pôvodná cesta a odvodňovací chodník. Aj v Starej a Novej pevnosti sa nachádzali kostoly a pod tými kostolmi sa nachádzali krypty. Veľmi rád by som preskúmal práve tieto krypty a zistil, či tam vôbec sú a ak áno, čo sa v nich nachádza.“ Konštatuje Ozimy, no "fámu" o tajnom tuneli pod Dunajom potvrdiť zatiaľ nemôže.