Neviem si predstaviť situáciu, kedy sa pácha pytliactvo v obydlí! Skonštatoval sudca Krajského súdu v Bratislave Peter Šamko pre portál eReport.sk na margo uniknutých odposluchov z loveckej chaty, ktoré tak rozvírili dianie na Slovensku.

Hneď v úvode rozhovoru sudca priznal, že aj ako sudca aj ako prokurátor pôsobil v Bratislavskom kraji, kde sa téma pytliactva príliš často nerieši. V jednom má však jasno. Podľa neho je na zamyslenie, že pytliactvo je trestný čin, ktorý sa pácha vonku. Prečo teda boli odposluchy nasadené v obydlí?

Muselo ísť o konanie o zločine

Vysvetľovať však začal obšírnejšie. "Z toho, čo bolo zverejnené v médiách išlo o priestorový odposluch v obydlí. Tu to išlo v režime trestného stíhania, takže trestný poriadok umožňuje využívanie informačno - technických prostriedkov. Ale zároveň stanovuje striktné podmienky, ktoré musia byť splnené."

Podľa sudcu je jednou z nich aj to, že musí ísť o konanie o zločine. Aby sudca mohol vôbec povoliť nasadenie odposluchu v obydlí, musí ísť minimálne o zločin. V tomto prípade o závažnejšiu formu pytliactva, kde sa vyžaduje spôsobenie škody 26 660 eur, možno aj vyššie.

Legálne, ale či aj legitímne?

"To musí skúmať sudca, kým povolí nasadenie priestorového odposluchu v obydlí. Čiže zdá sa, že ten inštitút je legálny, no na druhej strane treba skúmať, či to bolo aj legitímne, či to bolo nevyhnutné a potrebné," hovorí Šamko.

Podľa neho niet sa čo čudovať, že sa objavujú pochybnosti o tom, či informačno - technické prostriedky boli skutočne nasadené v súvislosti s pytliactvom, alebo policajti chceli odhaliť niečo iné.

"Sudca musí vymedziť čas na nasadenie informačno - technických prostriedkov. Najdlhšie je to šesť mesiacov, ale zväčša na úvod sú to tri mesiace. Zákon hovorí, že v priebehu tých troch mesiacov musia policajti vyhodnocovať, či naozaj sa objasňuje tá trestná činnosť, kvôli ktorej to bolo nasadené. V prípade, že nie, by to malo byť ukončené. Policajný zbor by nemal čakať, kým uplynú celé tri mesiace, ale má to ukončiť okamžite, keď zistí, že to k ničomu nevedie. V prípade, že sa zistí iná trestná činnosť, sa informačno - technické prostriedky nasadia na ňu," približuje sudca postupy polície.

Pytliactvo sa pácha vonku a my vyšetrujeme vnútri

"Tu je však na zamyslenie, že pytliactvo je trestný čin, ktorý sa pácha mimo obydlí. Väčšinou v lese, pri rybníkoch, na poliach. Neviem si predstaviť situáciu, kedy sa pácha pytliactvo v obydlí. Dokumentovať trestnú činnosť teda môžete v lese. Môže sa aj stať, že niekto ukrýva mäso. To sa rieši domovými prehliadkami. Pozriete sa, či niekto neskrýva trebárs tridsať mrazničiek plných mäsa a podobne," objasňuje.

Čo ho však naozaj zaujalo je, že pre pytliactvo je charakteristické, že sa pácha vonku a tu nasadili priestorový odposluch v obydlí, kde sa neočakáva lov zveri ani chytanie rýb ani nejaké uskladňovanie mäsa, ktoré by sa riešilo domovou prehliadkou.

Preto vznikajú pochybnosti. "Čiže legálne to bolo, ale či to bolo aj legitímne a či to sedí na tú skutkovú podstatu? Preto sa pýtam: My ideme odhaľovať pytliactvo v obydlí?" Kladie otázky sudca.

Ako slepé kura k zrnu

Ďalej vysvetľije, že trestný poriadok počíta aj s tým, že vy dokumentujete nejakú trestnú činnosť a pri tom môžete odhaliť nejakú inú alebo podozrenie z inej trestnej činnosti. Tam je tiež presne stanovené, pri akých trestných činoch to je. "Čiže táto nahrávka sa môže použiť aj na dokumentovanie inej trestnej činnosti. Ak teda bola legálne obstaraná," hovorí.

Podporne sa takéto dôkazy využívajú nielen na dokumentovanie podozrenia na páchanie trestnej činnosti, ale ako v tomto prípade to bolo vo näzobnom konaní. "Použili to podporne na trvanie väzobných dôvodov. Môže byť," dodáva sudca.

Dôkazy môžu byť podporne využité aj v iných kauzách

Iná vec by bola, keby polícia zavádzala, že ide o pytliactvo, ale išlo by o niečo iné. To by bolo nelegálne. Ak by bol sudca oklamaný, všetky dôkazy by boli neprípustné. "V minulosti sa to už stalo, no nehovorím, že je to tento prípad. Ak je to zákonné a legitímne, ak sa dokáže vysvetliť, prečo sa pytliactvo objasňovalo v obydlí, potom sa to môže použiť aj v inej trestnej veci. Dôkazy môžu byť podporne využité aj v iných kauzách," je presvedčený Šamko.

Médiá majú tendenciu manipulovať s verejnou mienkou

A čo si myslí sudca o úniku materiálov a o ich zverejnení v médiách? Podľa neho je únik dôkazov už na Slovensku štandard. Vždy sú to tie isté dve - tri médiá, ktoré ich začnú zverejňovať. "Materiály by nemali vôbec unikať, ale keď už, tak proti zverejneniu nič nemám," hovorí.

Čo mu však naozaj vadí je to, že ich nezverejnia an block. "Dávkujú ich. Zverejňujú ich v podobe článkov, kde hodnotia, vkladajú vlastné názory, pridávajú kontext ako chcú, a tým manipulujú verejnú mienku. Nech si každý prehrá celé video a utvorí si názor. Tak ako to robia napríklad WikiLeaks. Ale naše médiá nie," uzavrel Šamko.