Starý vojnový parník z prvej svetovej vojny, pôvodne vojenská transportná loď Graf von Götzen, žije svoj každodenný život na jazere Tanganika. V každodennej službe je už už viac ako 100 rokov. Pre niektoré lode história pripravila skutočne vzrušujúcu a dlhú cestu vlnami času. Zúčastňovali sa bojov, prechádzali vojnami, videli zrod a zánik štátov, prechádzali z jednej ruky do druhej. Pozoruhodným príkladom je nemecká transportná loď Graf von Götzen, kedysi prerobená na vojnovú loď. Stala sa priamym účastníkom 1. svetovej vojny, bola zatopená a prestavaná, prešla niekoľkými modernizáciami a po viac ako 100 rokoch slúži ľuďom dodnes. Prečítajte si príbeh tohto dinosaura vojenskej histórie.

"Hlavné európske mocnosti sa po stáročia rozširovali. Portugalsko, Španielsko a Francúzsko ovládali veľké územia, nehovoriac o Britoch, ktorí svoju krajinu nazývali „impériom, nad ktorým slnko nezapadá“. Nemecko im nemohlo konkurovať. Na začiatku 20. storočia malo v Afrike len malé kolónie. Boli to dnešné Togo, Kamerun, Namíbia, Tanzánia, Rwanda a Burundi." začína príbeh nesmrteľnej lode popisovať portál topvar.ru.

Loď z čias cisára Wilhelma

Nemci sa so svojou charakteristickou dôkladnosťou zaoberali zveľaďovaním svojich zámorských majetkov. Infraštruktúra, železnice, poľnohospodárstvo – to všetko sa intenzívne rozvíjalo. Najaktívnejšie napredovala nemecká východná Afrika. Jeho západná hranica prebiehala pozdĺž jazera Tanganika. Druhý breh patril Belgicku a britský majetok sa nachádzal na južnej strane jazera. Cisár Wilhelm II bol nútený bojovať o vedenie v regióne, v ktorom obchod a osobná a nákladná doprava prekvitali.

Flotila na Tanganike

Na tento účel sa rozhodlo Nemecko vybudovať rozsiahly prístav na pobreží Indického oceánu a posilniť flotilu na jazere Tanganika. V čase vojny slúžilo námorníctvo ako sila, ktorá mohla bojovať proti nepriateľovi. A v čase mieru podporovalo rozvoj obchodu. Pred prvou svetovou vojnou boli v Papenburgu v lodenici Meyer-Werft objednané tri parníky, z ktorých jeden bol aj postavený a do roku 1914 prepravený do Afriky.

V tom čase bola preprava takého veľkého objektu náročná úloha. Poradili si s tým však: parník rozobrali na časti, aby ho previezli na prepravných lodiach a po železnici, a potom ho na mieste zložili. Graf von Götzen, pomenovaný po prieskumníkovi a bývalom guvernérovi východnej Afriky, bol slávnostne spustený na hladinu jazera vo februári 1915.

Impozantná loď

Bola to veľká loď: 70 metrov dlhá, výtlak 800 ton. Dva parné stroje umožnili vyvinúť rýchlosť 11-12 uzlov, čo na danú vodnú plochu stačilo. Miestom registrácie bol prístav Kigoma, hlavný prístav na brehoch Tanganiky. Počas prvej svetovej vojny sa nový parník už nepovažoval za civilné plavidlo. Z metropoly prišiel rozkaz pripraviť sa na nepriateľské akcie a z dostupných lodí sformovať bojaschopné jednotky. Po vyzbrojení 105 mm a 88 mm hlavnými kanónmi a dvomi 37 mm pomocnými kanónmi bola loď premenovaná na SMS Graf von Götzen.

Boje v Afrike

Na začiatku prvej svetovej vojny sa Nemci rozhodli zničiť jediný belgický parník na jazere Tanganika, Alexandre Del Commune. Prvý pokus sa uskutočnil 23. augusta 1914 na rieke Lukuga, kde sa Belgičan uchýlil pod ochranu pobrežných batérií. Parník Hedwig von Wissmann (v tom čase jediná loď nemeckých námorných síl Tanganika), ktorý sa nachádzal v zóne nepriateľského delostrelectva, strieľal na Alexandre Del Commune asi dve hodiny. Po značnom počte zásahov v kotolni sa vážne poškodený belgický parník zachránil pred potopením vyplavením na breh. Nemci vďaka zručnému manévrovaniu neutrpeli vôbec žiadne škody.

Na jeseň 1914 dostala nemecká vojnová flotila na jazere posilu v podobe letecky prepraveného parníka Kingani. Z väčšej časti sa zaoberal spravodajskými službami a zásobovaním.

Čoskoro Nemci dostali informáciu, že Alexandre Del Commune bol opäť spustený na vodi v Africkom v Albertville. Aj druhý pokus vysporiadať sa s Belgičanom bol korunovaný úspechom. 22. októbra 1914 sa Hedwig von Wissmann priblížila k Albertville a cielená paľba pod paľbou nepriateľských batérií zničila Alexandre Del Commune.

Pomsta Belgičanov

Aktívne nepriateľstvo sa časom skončilo, Graf von Götzen sa vrátil do Kigomy, kde zostal v bojovej pohotovosti. V tomto prístave došlo v júni 1916 k útoku na parník, ktorý sa stal takmer jeho posledným. Piloti belgických lietadiel zhodili niekoľko leteckých bômb a neskôr tvrdili, že spôsobili vážne škody. Ako sa však ukázalo, tieto informácie nezodpovedali realite: samotní Nemci odhalili len malé škody spôsobené šrapnelom.

Záchrana parníka

Pre Nemecko v roku 1916 sa vojna nevyvíjala dobre. Udalosti v Európe sa samozrejme dotkli aj kolónií. Predovšetkým bolo nariadené posilniť pobrežnú obranu. Na tento účel boli zbrane z Graf von Götzena odstránené a prevezené do Kasangy. Parník prestal byť bojovou loďou a stratil schopnosť aktívne ovplyvňovať priebeh nepriateľských akcií. Neskôr Nemci opustili Kigomu a parníkom sa dostali k ústiu rieky Malagarasi. Kapitán, ktorý zachraňoval svoju loď, nariadil demontovať všetky mechanizmy, pokryť ich vrstvou tuku, zabaliť do vodotesných obalov a zakopať pri jazere. Trup parníka bol naplnený pieskom, naolejovaný a zaplavený pri pobreží.

Tým sa však osud grafa von Götzena neskončil. Po vojne sa loď prebrala zo zimného spánku. Prebudili ju Angličania, ktorí v roku 1927 loď zreštaurovali a dali jej nové meno – Liemba. Bývalá nemecká vlajková loď na jazere pokračovala vo svojich plavbách po Tanganike a prepravovala cestujúcich až do roku 1970. Potom parník opäť odišiel a bol 6 rokov v oprave, no po dokončení fungoval ďalej.

Záchranná loď

Počas konžských vojen v roku 1997 prepravila Liemba viac ako 75 000 utečencov. Graf von Götzen bol pre miestnych dlho jediným spojivom s civilizáciou.

Dnes na Tanganike pokračuje vo svojich plavbách posledná loď flotily nemeckého cisára Wilhelma, ktorej sa podarilo priamo zúčastniť na udalostiach prvej svetovej vojny. Ďalšia rekonštrukcia v rokoch 2016–2019 jej dala novú silu. Teraz je tento parník mimoriadne obľúbený a milovaný turistami!

(Medzititulky red. HD.)