Prejavy nenávisti, urážky a iné formy digitálneho násilia sú na internete veľmi rozšírené. Nie všetky vekové skupiny ale postihuje rovnako, píše nemecký Der Spiegel.

Digitálne násilie môže mať rôzne podoby: diskriminačné komentáre, kyberšikanu, nenávistné prejavy, digitálne vydieranie či nevyžiadané fotografie. Podľa nového celoeurópskeho prieskumu tretina respondentov osobne čelila niektorej z týchto foriem digitálneho násilia.

Reprezentatívnu štúdiu, ktorú Der Spiegel dostal k dispozícii, vypracovali na podnet organizácie obetí Hate Aid a nadácie The Landecker Digital Justice Movement. V štátoch EÚ bolo oslovených celkovo 2 000 ľudí vo veku od 18 do 80 rokov.

Viac „obetí“ je medzi mladšími

Medzi jednotlivými vekovými skupinami sú zreteľné rozdiely. Čím mladšie sú dotknuté osoby, tým častejšie už zažili formy nenávisti na internete. Každý druhý človek v najmladšej vekovej skupine (18 – 35  rokov) už bol osobne zasiahnutý digitálnym násilím.

Počet mladých dospelých, ktorí boli aspoň svedkami digitálneho násilia, je výrazne vyšší: 92 percent mužov a 90 percent žien vo veku 18 – 35 rokov bolo toho svedkom niekoľkokrát, uvádza sa v štúdii. Pre mladú generáciu sa tak digitálne násilie stalo už smutnou realitou.

Vo vekovej skupine 36 – 64 rokov digitálne násilie zasiahlo približne štvrtinu respondentov a vo veku 65 – 80  rokov to bol približne každý desiaty respondent. Mužov sa to týkalo o niekoľko percentuálnych bodov častejšie než žien vo všetkých vekových kategóriách.

Kritika spoločností pôsobiacich v oblasti sociálnych médií

Veľká časť respondentov kritizovala činnosť spoločností pôsobiacich v oblasti sociálnych médií, ako sú Facebook, Twitter, YouTube a TikTok. Viac ako osem z desiatich opýtaných súhlasilo, alebo rozhodne súhlasilo s tým, že tieto spoločnosti nerobia dostatočné kroky na ochranu používateľov pred digitálnym násilím.

Organizácia Hate Aid iniciovala prieskum v súvislosti s prebiehajúcimi rokovaniami o zákone o digitálnych službách (DSA). Cieľom európskeho legislatívneho balíka je prísnejšia a účinnejšia regulácia digitálnych spoločností. Mnohé detaily sú však stále nejasné.

Politici v EÚ musia "konečne konať a stanoviť jasné pravidlá pre platformy a základné práva používateľov v zákone o digitálnych službách,“ – uviedla Anna-Lena von Hodenbergová, výkonná riaditeľka organizácie Hate Aid, v komentári k výsledkom štúdie, uzatvára Der Spiegel.

(Medzititulky red. HD.)