Na tlačovom brífingu v mene približne 60 starostov a primátorov hovoril starosta Dvorov nad Žitavou Branislav Becík. Odkazujú Remišovej a Budajovi, aby sa spamätali.

Samosprávam pretiekol pohár trpezlivosti

a nesúhlasia s amatérskym a hlavne likvidačným prístupom vlády voči regiónom. Samosprávy cítia tlak z dvoch strán. Kvôli riešeniam problémov sa na nich obracajú občania, obyvatelia, no na druhej strane im práve vláda hádže polená pod nohy.

Vláda samosprávy potrebuje, len keď je zle

Pritom v samospráve sú ľudia, ktorí najlepšie rozumejú problémom občanov. Tí sa so všetkým totiž obracajú v prvom rade na nich. Podľa Becika by si práve vicepremiérka Remišová a minister Budaj mali uvedomiť, že hoci sú ministrami vlády SR, no ich kroky a činy nie sú na prospech rozvoja regiónov a vidieka.

Samosprávy postrádajú výzvy na projekty

V minulosti boli samosprávy odkázané práve na výzvy a projekty. Tie dnes postrádajú. Pritom na tlačovkách vládnych predstaviteľov počúvajú o nevyčerpaných miliardách, ktoré sú v pláne obnovy. Tie sú však podľa Becika ako povestná Kolombova žena. Samosprávy totiž majú v šuflíkoch za takmer dva roky projekty, ktoré nevedia na nič použiť.

V. Remišová sľubovala, že ona samosprávy naučí,

ako sa eurofondy majú čerpať. Starosta Becik sa pýta, ako. "Nie sú výzvy, nie sú projekty, nevieme, ako ich čerpať." Envirofond síce vyhodnotil za ostatný týždeň šesťstotridsať žiadostí - zmietlo ich zo stola. "Takýmto spôsobom táto vláda podporuje samosprávy?" pýta sa starosta Becik: "My týmito projektami len skvalitňujeme vidiek. Zo stola zmietli projekty, ako vybudovanie kanalizácie, výstavba čističiek odpadových vôd."

Zverejnite čísla!

vyzývajú starostovia ministerku Remišovú. Do ukončenia fondov, ktoré tu boli, zostáva 22 mesiacov. "Koľko tam je ešte miliárd?" pýtajú sa starostovia. "Nech nám povie, koľko kilometrov kanalizácie, koľko kilometrov vodovodu pitnej vody sa z toho dá vybudovať." Becik vzápätí pripomenul, že to robia pre skvalitnenie životného prostredia a života nás všetkých.

Na čo všetko nie sú projekty?

Bežný obyvateľ mesta či obce mnohokrát ani len netuší, na čo všetko jeho samospráva čerpá peniaze z projektov. Okrem vyššie zmienenej kanalizácie, vodovodov, čističiek odpadových vôd sú to mnohokrát detské ihriská, parky, chodníky a cesty, ale aj na zveľaďovanie mestských budov. A to nie je len o obecných úradov - všimnite si, ako vyzerá povedzme škôlka vo vašej obci, či kultúrne stredisko v meste. Obce tiež prevádzkujú zberné dvory a pokračovať by sa dalo ešte dlho.

Vyššie ochranné pásmo pre niektoré územia

Starosta Becik sa pýta, či niekto už povedal nahlas, že v dotknutých obciach a mestách hrozí to, že tam nik nebude chcieť bývať. Dôjde k výmazu týchto dedín z mapy Slovenska, lebo tam nebude môcť byť žiadny hluk, či svetelný smog. Nebude môcť svietiť ani večerné či nočné osvetlenie. Nebude sa môcť vykonávať žiadna poľnoohospodárska činnosť. "A to má táto vláda vo svojom programovom vyhlásení potravinovú sebestačnosť. A ja sa pýtam - ako?" Veď pôdu na juhu Slovenska dostanú podnikatelia zo zahraničia a samosprávy, ktoré majú mnohokrát kvalitnú ornú pôdu ju nebudú smieť na nič využívať. A tak sa Becik právom pýta, akým spôsobom tú potravinovú bezpečnosť chce vláda zabezpečiť.

Obce v súdnom spore s envirofondom

Ide hlavne o niektoré podtatranské obce. Tie sa súdia o peniaze z projektov s envirofondom a dodávateľské firmy naozaj nezaujíma, kde majú obce vziať peniaze na preplatenie ich práce.

Výzva - prizvite samosprávy k rokovaniu!

Je to výzva k vicepremiérke Remišovej a ministrovi životného prostredia a regionálneho rozvoja Budajovi. Samosprávy chcú vláde pomôcť s tým, čo obyvateľom vidieka dnes chýba. Každá obec, každý región má iný problém a potrebujú byť vypočutí. Dnes ich totiž nechce nikto vypočuť.

Keď nejde Mohamed k more, chce hora k Mohamedovi

Vláda totiž necestuje do regiónov, preto je potrebné, aby starostovia a primátori prišli za vládou do hlavného mesta. Starostovia samozrejme nechcú, aby z regiónov odchádzali ľudia do viac rozvinutej Bratislavy, či dokonca do zahraničia. Udržia ich tam však len vtedy, ak im zabezpečia kvalitnú životnú úroveň. "Nechceme nič zo štátneho rozpočtu. Chceme len to, čo nám Európska únia odklepla. Budú to splácať naši občania a ich deti a majú na to právo." tvrdí Becik.

Sme prví v čerpaní eurofondov - od spodu

A priviedlo nás k tomu práve to vedenie Ministerstva životného prostredia, ktoré presne tento problém kritizovalo u predchádzajúcich vlád. B. Becik tvrdí, že pri svojej návšteve Ursula von der Layenová mohla sľúbiť práve na tento účel pre Slovenskú republiku aj sto miliárd, lebo "aj tejto žene je jasné, že vláda, ktorú tu dnes máme, nevyčerpá ani päť percent z toho, čo nám EÚ sľubuje."

Ako príklad Vysoká pri Morave

Je to obec, kde na polovicu územia patriacich k obci nesmiete vstúpiť. Minister Budaj na sneme ZMOSu tvrdil, že ochranu týchto území sprísňuje MŽP preto, aby posilnil turistický ruch. A tak sa starosta pýta, ako je možné, že na 1800 Ha nie je vytvorený ani jeden turistický chodník. Je tam cyklistická cesta EuroVelo13, ktorá vedie k mostu do Marcheggu. Je to však "cesta o život" - ak z cyklistického chodníka vstúpite na zelenú plochu, máte za to pokutu. "Chránené územia však musia slúžiť ľuďom aj zvieratám. Predsa nie je možné, aby železnú oponu nahradila opona zelená, ktorú vytvoria "šialenci a ekoteroristi"." tvrdí starosta Vysokej pri Morave.

Starostovia na obraz ministrov?

Podľa Becika to bude už skutočná likvidácia slovenského vidieka. Keď budú na posty starostov a primátorov zvolení kandidáti, ktorí sa myslením podobajú na vedenie nášho štátu. Jediná cesta, ako nezlikvidovať slovenský vidiek je v komunikácii medzi samosprávami a jednotlivými ministrami.

Silné zázemie a vážne varovanie.

Práve starostovia a primátori sú tí, ktorí podľa Becika majú za sebou prvovýrobcov, vidiek, podnikateľov, nespokojných ľudí zo štátnej sféry - obyvateľov, ktorí práve starostov prosia o pomoc. "Ak sa vláda nespamätá," upozorňume Becik: "budeme nútení voliť inú cestu a to sa vláde páčiť nebude."