Zatiaľ čo „duševné poruchy boli hlavnými príčinami globálnej záťaže súvisiacej so zdravím“ ešte pred pandémiou, šírenie obávaného vírusu a následné reštriktívne opatrenia na boj s touto chorobou značne túto záťaž zvýšili. Naznačuje to štúdia publikovaná v lekárskom časopise The Lancet.

Podľa vedcov sa k počtu ľudí trpiacich problémami duševného zdravia pridalo ďalších 53,2 milióna prípadov. To je nárast o 27,6% závažných depresívnych porúch. K tomu môžeme ešte pripočítať 76,2 milióna prípadov úzkostných porúch.

Na meranie vplyvu pandémie na akúkoľvek danú oblasť tím analyzoval denné miery infekcie SARS-CoV-2, obmedzenia ľudskej mobility a dennú mieru úmrtnosti.

Na vine je najmä izolácia

Ukázalo sa, že miesta zasiahnuté najťažšie na základe prvých dvoch kritérií zodpovedali lokalitám s dokumentovaným nárastom depresívnych a úzkostných porúch. Štúdia dospela k záveru, že zvyšovanie infekcií a znižovanie pohyblivosti sú  „významne prepojené“ so zhoršovaním duševného zdravia.

Tím však zistil, že nadmerná úmrtnosť „nesúvisí so zmenou prevalencie ani pri veľkej depresívnej poruche, ani pri úzkostných poruchách“.

Ženy sú na tom horšie

Štúdia tiež zistila, že duševné zdravie žien je ovplyvnené pandémiou viac ako mužov. Mladší ľudia boli postihnutí viac ako staršie vekové skupiny, pretože trpeli nedostatkom interakcie s rovesníkmi po zatvorení škôl a zavedení ďalších sociálnych obmedzení.

"Navyše je u mladých ľudí väčšia pravdepodobnosť, že sa stanú nezamestnanými počas hospodárskej krízy a po nej, než u starších ľudí," uviedli vedci.

Riziko ďalších chorôb a samovrážd

Štúdia varuje, že poruchy duševného zdravia zvyšujú riziko ďalších chorôb a samovrážd, a vyzvala vlády na celom svete, aby posilnili systémy duševného zdravia.

"Mali by zvážiť posielanie správ o vplyvoch Covid-19 na duševné zdravie, o tom, ako môžu jednotlivci najlepšie zvládať svoje duševné zdravie, a o dobre definovaných cestách k hodnoteniu a prístupu k službám," uvádza sa v dokumente.