Náš politický okresný prebor hrá mimoriadne rozpačitý match. Časť divákov na tribúnach je unudená. Už nemajú energiu sledovať, čo sa deje na trávniku. Behajú si tam mimo všetkých pravidiel šialenci s loptou pod pazuchou. Našťastie ju nosia z nejakého neznámeho dôvodu iba do vlastnej bránky. Druhá časť tribún je nasr...tá, lebo ich fanúšikovia sa počas prvého polčasu ani k lopte nedostali. A rozhodca - prezidentka -  až v prestávke zistila, že existuje aj opozícia. Teda, v polčase, aby sme boli presní. (Ivan Brožík)

Ako sa tak u nás v obci idem občas  pozrieť na zápas domácich s Hornou Dolnou, nepochybujem, že u nás by skalní takého rozhodcu hnali vidlami. A to riadne ďaleko. Ešteže pivo je studené a párky sú teplé. A detské prídavky vzrastú o pár šestákov.  Inak by to zjavne ten chudák "v čiernych trenkách" neprežil. Prezidentka s hrôzou neveriacky zistila, že právo kopnúť si (do lopty) má podľa futbalovej tradície a pravidiel aj opozícia. Zrejme utrpela čosi ako posttraumatický šok. Vtedy treba do tepla, možno v paláci aj prikúrili.

Prezidentka v skafandri? Milá predstava!

A možno aj nie, horúco v ňom bolo naozaj dosť. Pre istotu hlava štátu najskôr prevzala rozumy od trénera vlastných a potom sa stal zázrak. Na jej rozhodcovskú lavičku priklusal predstaviteľ doteraz pre ňu neexistujúcej opozície - Robert Fico. Neviem, či jej stačilo rúško či respirátor, predstavujem si ju v skafandri. Ani nie tak kvôli bezpečnosti, ako skôr z dôvodu hnusu, že po dvoch rokoch musela priznať, že vládne parlamentnej demokracii a nie kráľovstvu.

Padli zváračské okuliare

Po fotkách zo Skalnatého plesa s prvým pánom hlava štátu začala načúvať, čo sa v štáte deje. Teda, vyzerá to tak, že si to vypočula, keďže tréneri sa s hlavnou rozhodkyňou bavili utajene. Minimálne jeden z nich - Robert Fico - sa zjavne naozaj bavil. Musel sa a viem si ho aj pri tom predstaviť. On naozaj ešte "neodišiel". Zvyšní dvaja z tretice sa skôr potili. Hovorilo sa totiž o situácii v polícii, čo znamená o politickom manipulovaní činnosti orgánov činných v trestnom konaní. Ťažko už dnes písať o podozreniach, ak sú o tom na stole dôkazy. Stačí, aby si prezidentka dala z tváre dolu zváračské okuliare a nahradila ich trebárs aspoň slnečnými. Hoci aj s vysokým filtrom.

Pobehujúci šialenci

Prvý polčas vyzeral naozaj zúfalo. Akoby na trávnik nastúpili chovanci miestneho psychiatrického ústavu proti jeho zriadencom. Chovanci, bez kazajok a tapacírovaných stien behali hore dolu, nezmyselne, zjavne nechápajúc pravidlá. Kopali do seba namiesto do lopty a nevedeli, na ktorú stranu majú vlastne útočiť.  A v bránke chceli byť naraz aj dvaja, teda, vlastne, dve. Alebo všetci. Každý v pozícii kapitána. Bezradný rozhodca - prezidentka - doteraz iba znepokojene "pozorne vnímala" situáciu a prejavovala o ňu záujem.

Súper dlhodobo bez lopty

Šialenci na jednej strane ihriska sa uzniesli a zomkli a povedali si, že lopta protihráčom nepatrí. Inak by to bolo porušením - podľa nich - minimálne koaličnej dohody. Podľa ústavy však vládnutie na základe koaličnej dohody jednoducho neprichádza do úvahy, lebo ústava taký inštitút nepozná. A štátne inštitúcie, vrátane akokoľvek sprivatizovanej vlády a parlamentu, môžu robiť iba to, čo robiť podľa zákona majú. Nie to, čo sa im žiada či zažiada.

Divákom došla trpezlivosť

U nás sa občas stane, že ak sa hrá zápas naozaj nefér a nejaký "mančaft" si to zaslúži, tak diváci na ten trávnik vybehnú. Hoci aj s krígľami piva v rukách. A rozoženú to tam potom ako ovčiarsky pes kŕdeľ zmätených blačiacich oviec. Vyzerá to tak, že Slováci sa chystajú na ten náš politický trávnik už veľmi vybehnúť a budeme napokon všetci radi, ak budú mať v rukách iba slovenské vlajky.

Rada na záver

Ozaj, futbal pozná hru v predĺžení. Toto, čo sa u nás deje, treba skôr predčasne odpískať, pani prezidentka! To iba taká laická rada od diváka z tribúny. Také kibicovanie.