Obrovská predvolebná lož defiluje pred občanmi svoje trápne finále. Nehanebné, nechutné, podlé, ale stále zištné. "Za ľudí" zahodili svoje ušpinené politické trenky a v plnej nahote nám predvádzajú striptíz zo zvyškov morálky. Projekt "Za ľudí" sa už nevypláca, teraz je to už len Za seba a za moc. Už to netreba ani len baliť do nejakých vzletných prospoločenských fráz. Veď volič je nepodstatný debil a najskôr sme tu my, potom my, potom chvíľu nikto a napokon zase len my. (Ivan Brožík)

„Naspäť cesta nemožná, napred sa ísť musí.“ Áno, dalo by sa povedať, že manévre u členov strany, ktorá vstúpila do parlamentu pod názvom Za ľudí, zodpovedajú tejto Štúrovej myšlienke. Ale iba veľmi zďaleka.
Skôr je výrečný jeho nasledujúci citát: "Aby mohlo zemianstvo svoj ľud lepšie zdierať a aby tak čím viac vyťažilo v svoj prospech z jeho úbohej kože."

Neslušný koniec iniciatívy Za slušné Slovensko

Najbežnejšia encyklopédia Wikipédia označuje tento projekt ako "...slovenskú občiansku iniciatívu, ktorá vznikla na Facebooku vo februári 2018. Stalo sa tak po vražde novinára Jána Kuciaka a jeho snúbenice Martiny Kušnírovej. Iniciatíva začal organizovať apolitické pokojné zhromaždenia Za slušné Slovensko. Nad slovom "apolitické" som sa pousmial ešte v čase, keď chodili desaťtisíce neskôr oklamaných občanov na námestia a počúvali pekné reči o krajšej budúcnosti. Nikto im však nepovedal, že to vlastne o ich krajšej budúcnosti nie je. Že je to od začiatku jedna premyslená lož. S ponižujúcou koncovkou pre všetkých zúčastnených.

"Ukradnutý dom"

Tými slovami začala večernú tlačovú besedu ( v stredu, 8.9. 2021) Veronika Remišová, zabúdajúc, že ona ukradla so svojimi spolustraníkmi ilúzie všetkým, ktorí v rámci iniciatívy Za slušné Slovensko chodili pred rokmi a najmä pred voľbami na námestia. Boli totiž vtedy takí dvaja mladí ľudia, slečna Karolína Fraská a chlapec Juraj Šeliga. Obaja stávali vo funkcii hovorcov iniciatívy na tribúnach. Raz som im za Regionpress, vtedy ešte rodinnú firmu budúceho predsedu vlády poslal pár otázok. Tak, cez "mesenger". Odpoveď bola najskôr nadšená, veď vďaka za podporu, ale po týždni urgencií prišlo aj vysvetlenie - "Naše vedenie si to neželá". ( Mesenger si pamätá.) Takže apolitická iniciatíva mala už vtedy politické vedenie. Po voľbách ten chlapec zjavne túžil byť predsedom strany Za ľudí, s ktorou to nesúhlasiace vedenie na vraj apolitických mítingoch neskôr vstupovalo do volieb. A začal sa koniec. Otec zakladateľ si vybral Veroniku Remišovú.

Neukojené ambície

Pán Šeliga sa tak dostal do straníckeho tieňa, hoci, na chvíľu aj tak až na post podpredsedu parlamentu. (Odkiaľ ho zmietol chvíľkový papalášizmus.) Pani Kolíkovú vynieslo členstvo v strane do čela ministerstva. Pani Remišovú rovno do kresla vicepremiérky. Dobrý biznis, za pár mítingov na plných námestiach v mene slušného Slovenska. Zopár funkčne a mocensky neuspokojených poslancov stranu krátko po voľbách opustilo. Slušne. Ako inak. Vyššie menovaným sa však málilo. A začali sa hrýzť natoľko, že sa "poctivo a čestne, navrhujúc konštruktívne riešenia" (Veronika Remišová na večernej tlačovej besede) rozpadli. Kydania jednej na druhú "dámu" niet konca. Aj to je slušné. A najmä, veď je to predsa pre ľudí. Teda, pardon "Za ľudí".

Sulík silnie, Matovič intriguje

Po tom, čo Kolíkovci oznámili sobáš s liberálmi od Sulíka, Matovič začal blúzniť o tom, že "Remišová sa vráti". Inak, politické návraty odídencov z OĽaNO do OĽaNO nikdy neveštia nič dobré. Nemajú logiku, nedajú sa politicky pochopiť. Možno má rád šéf hnutia veľký košiar. A oviec je stále dosť.

A tak sa teraz v tejto fraške môžeme tešiť na komédiu o tom, kto kam z akého a na aké ministerstvo. Veď v prvom rade ide predsa o ľudí, nie?

Tých "našich"!.

P.S.

„Veľké veci rastú a dozrievajú pomaly, no tie, ktoré rastú a kvitnú a rýchlo, tie aj rýchlo pominú.“
Ľudovít Štúr