Putovali po istej krajine v strede Európy. Nenosili dary, naopak, brali kde a čo sa dalo. Kázali slová o spravodlivosti a práve. No zabúdali na to, že ľudia v tej krajine ešte majú pamäť. Nedovolili si ju nechať vymazať. Nie všetci, ale niektorí doteraz nie. Napriek nepredstaviteľnej snahe kráľov. Zdanlivo mocných a transparentne spravodlivých. (Ivan Brožík)

V tej krajine v strede Európy si dávali z času na čas mocní robiť prieskumy obľúbenosti svojich majestátov.

Samoľúbosť na piedestáli moci

"Prieskumy, ktoré pre ministerstvo vnútra a ministerstvo spravodlivosti robila robila česká poradenská spoločnosť Takt... sa pýtali občanov, čo sa im páči a nepáči na Danielovi Lipšicovi, či spájajú budúcnosť Slovenska s Vladimírom Palkom. Vyzývali tiež ľudí, aby označili politika, ktorý je podľa nich správny chlap a ktorému najviac držia palce." Písal v roku 2006 portál slovensko.hnonline.sk. 

Možno by na to ani tak nebolo nič zlé, hoci to čosi vypovedá o objednávateľoch, keby! Keby peniaze za ten prieskum neplatilo Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky v čase, keď na jeho čele stál nikto iný, ako pán Daniel Lipšic. Dnes špeciálny prokurátor, šermujúci plamenným mečom spravodlivosti.

A keby tie prieskumy nestáli podľa citovaného portálu slovensko.hnonline.sk "2,4 milióna, resp. 5 miliónov korún". (V prvom prípade rezort spravodlivosti, v druhom rezort vnútra.)

Spomienka na Vazovovu

"„REJDA hovorí, že mu novinárka Žemlová (v tom čase SME) hovorila: „Jano, ak máš niečo na SIS, ja to uverejním hneď." VARGA hovorí REJDOVI aby to Žemlovej pustil."

"A ďalej:"

„REJDA v priebehu 13. týždňa 2006 na pokyn Zoltána VARGU ako protiopatrenie k zisteniam SIS kontaktoval novinárku denníka SME Moniku ŽEMLOVÚ (s ktorou udržuje neštandardné vzťahy) a poskytol jej na zverejnenie diskreditačné materiály k funkcionárom Slovenskej informačnej služby, ktoré boli v priebehu 14. týždňa 2006 ŽEMLOVOU aj čiastočne zverejnené. ... Kontakty na ŽEMLOVÚ a ŽITNÉHO získal REJDA od svojho predchodcu vo funkcii PaedDr. Igora ORAVCA."

V článkoch o kauze v Denníku N a SME čerpá Monika Tódová (za slobodna Žemlová) aj z vyjadrení Jána Rejdu. Nikdy však verejne neuviedla a ani iný novinár sa tomu nevenoval v publikovanom materiáli, čo majú znamenať vyjadrenia v spise."

 

V tomto prípade ide od medzititulku až po túto vetu o doslovný neupravovaný citát portálu kauzagorila.sk.  Nuž, žiaľ, zabudlo sa. Lebo sa malo zabudnúť. Presne tak, ako v prvom príklade.

Monacké panorámy

Bola to fakt pôsobivá fotografia - volebný kandidát Igor Matovič spolu s volebným kandidátom Kristiánom Čekovským práve "znárodňovali vilu nad tamojším fotogenickým zálivom. Vraj Počiatkovu. Vraj majetok SR. Vznikol škandál, ktorý sa "žehlil" až v Elyzejskom paláci v Paríži. Tá vila totiž patrí doteraz nejakému občanovi z Monaka. Ale to už boli obaja páni v parlamente, jeden doteraz vo funkcii predsedu mediálneho výboru a druhý v pozícii tieňového premiéra a oficiálne ministra financií SR. Národ zabudol. Slovenský politický i mediálny brainwashing zafungoval.

Prečo vlastne

Možno je teraz naozaj "namieste" otázka čitateľa, prečo tento nefilmový a naozaj nezábavný návrat do minulosti. Nuž, Všimli ster si hlasy spravodlivých, ktorí idú po krku generálnemu prokurátorovi až na hranici šikany? Sú to tí, o ktorých je táto rozprávka. Google si pamätá, ak už Slovensko nie.