Prosba smerom k učiteľom a zamestnancom škôl: "Aby nepôsobili na školákov v oblasti očkovania. Hlavne tých starších, ktorých sa to už bytostne týka. Či už sú za vakcináciu alebo proti, poprosím žiakov nezosmiešňovať, nevylučovať, nekritizovať, neprehovárať, ak sa ešte zaočkovať nedali. Nestrašiť, ak sa už zaočkovať dali. Múdry a vnímavý človek akceptuje, rešpektuje, neútočí. Ak, tak s láskou po opýtaní vysvetľuje svoj postoj. Nenanucuje ho, nemanipuluje, nevydiera. To robia iba slabosi." Pavel Hirax Baričák

"A kto tak robí cez deti, je o to väčší slaboch a v školstve nemá čo hľadať. Lebo svoju povahu neskryje. A bude pôsobiť nielen v oblasti vakcinácie, ale aj vo všetkom inom, v čom s ním iný nebude súhlasiť," konštatuje Hirax.

Pavel Hirax Baričák je spisovateľ a majiteľ vydavateľstva. Nielen v knihách, ale aj na sociálnej sieti sa vždy venuje aktuálnej celospoločenskej situácii. Okrem svojho názoru, ktorý zverejňuje, chce poznať aj názory iných. V príspevku na Facebooku sa tentokrát vyjadril k začiatku nového školského roka. K učiteľom a zamestnancom v školskom sektore zverejnil prosbu. A aj príbeh z vlastnej skúsenosti, ktorý sa mu prihodil so školopovinným synom v dobe, keď prebiehalo povinné celoslovenské testovanie.

Nie sme čísla, sme ľudia

"Keď prebehlo prvé povinné celoslovenské testovanie, nešiel som," píše Hirax. "Áno, mám na mysli to dvojkolové experimentálne celoplošné testovanie, o ktorom nakoniec vyšli v zahraničných medicínskych odborných časopisoch aj štúdie. A ktoré potvrdili, že sme boli testovací národ a že to nemenovaní naši páni u vedenia za nás odobrili," vysvetľuje. Hirax v príspevku uviedol aj to, že to nebol výmysel pána Igora a masírovanie jeho ega ako mu vtedy mnohí písali, on to len podľa Hiraxa pretlačil.

"Osobne si neprajem, aby naši politici pracovali s vlastným národom ako so vzorkou. Nie sme čísla, sme ľudia. Keď som dal vtedy status o tom, že toto verejné násilné plošné testovanie necítim, bol som zhadzovaný, lynčovaný, ľudia sa odhlasovali z môjho profilu... Nakoniec sa to nestalo riešením nikde na svete," vysvetľuje.

Hirax zverejnil aj príbeh z vlastnej skúsenosti

V to poobedie išiel náš syn Leo za kamošmi v dedine. Zaklopal, otvoril jeho kamarát, vedľa neho stál iný.
- Môžem sa s vami hrať? - spýtal sa synak.
- Nie, nemôžeš, - prišla odpoveď. - Tvoji rodičia sa neboli testovať.
Dvere sa zavreli. Dedinské zvony bijú rýchlejšie ako facebook.
Vtedy sedemročný Leo prišiel domov zaliaty slzami. Bežal do izby, zvalil sa na posteľ a plakal. Išlo mu roztrhnúť srdce. Tíšili sme ho. Nič nepomáhalo. Nechcel ich už nikdy vidieť. Sľuboval, že im toto nikdy neodpustí. Vysvetľovali sme. Nezaberalo. Plakal pol hodinu v kuse. Potom od vyčerpania zaspal. Počas druhej vlny korony sa s tými kamošmi pol roka nestretol...
Ako prišla jar, už sa spolu hrali. Neskôr som sa ho na toto skúšobne spýtal a on mi odpovedal krásne, vzorovo psychologicky:
- Ocík, to sa stalo. Už je to za mnou.

Čo deti, ktoré si následky z vylúčenia z kolektívu ponesú so sebou?

Hiraxov syn Leo, túto životnú skúsenosť prekonal. "Ale čo tie iné deti, ktoré si následky z vylúčenia z kolektívu ponesú so sebou ako skryté náboje strachu z vyčlenenia do ďalšieho života?" Pýta sa spisovateľ a konštatuje, že si tým podobné katastrofy budú priťahovať, lebo choré chce byť vyliečené... "Nie každý má v sebe silu roztopiť, prijať, odpustiť. V zelenom Šlabikári šťastia Psychický obor som tomuto strachu z vyčlenenia venoval celú kapitolu. Lebo na vlastnej koži som zažil, ako to bolí. Kto zažil odstrčenie v pracovnom kolektíve, či v triede, vie o čom hovorím. Je to silná skúška psychiky," vysvetľuje.

"Múdry učiteľ triedu spája. Ako na to určený človek zasahuje. A hasí požiare. Zaceľuje. Hojí. Chápe, no nedovolí rozmach príkoriu, krivde. A vonkoncom ju on sám nespúšťa. Lebo vie, že je vzorom. Za takých učiteľov ďakujem, nie je ich málo," dodáva v závere príspevku.