Komentár Alesii Miloradovičovej (Fond strategickej kultúry)

Jediné čo ostáva je vzbura?

V Elyzejskom paláci bola zvolená úžasná taktika: „Pripravte sa na najhoršie.“ Hrozby formulované predstaviteľmi V. republiky sa valia na spoluobčanov zo všetkých francúzskych mediálnych platforiem.

Od 15. septembra bude možné pozastaviť pracovnú zmluvu osobe, ktorá si neplní očkovaciu povinnosť.

Pokuta 45 000 € pre reštaurátorov, 1 000 € pokuta pre tých, ktorí nedodržiavajú karanténu, prepúšťanie, blokovanie bankových účtov, zákazy návštev et ceterà, et ceterà ...



„Do zákona zahrnieme osobitné ustanovenie o pozastavení pracovnej zmluvy, pretože človek nemôže vykonávať svoje povolanie, ak nie je zaočkovaný,“ hovorí minister  (ministerstvo) práce, ktorého hlavnou funkciou bola kedysi ochrana pracovníkov a ich dodržiavanie ich práv na prácu.

Z práva na zdravie urobili povinnosť byť zdravý

Zamestnanci obchodov, reštaurácií, obchodných centier atď. musia byť očkovaní do 30. augusta, zdravotnícki pracovníci - do 15. septembra.

Ak do požadovaného dátumu neposkytnú potvrdenie o úplnom očkovaní, potom bude pracovná zmluva okamžite (!) pozastavená a mzda sa prestane vyplácať.

Ozýva sa jej minister dopravy Djebbari , ktorý od 1. augusta 2021 vyžaduje hygienický pas pre všetky druhy dopravy. Predseda vlády Jean Castex ohlasuje očkovacie kampane pre deti vo veku od 12 do 17 rokov.

Minister zdravotníctva Olivier Véran je pripravený vylúčiť z práce tisíce kvalifikovaných lekárov už len kvôli tomu, že dodržiavajú bioetiku zakotvenú v norimberskom kódexe po tribunáli nad lekármi hitlerovského Nemecka.

Umenie vojny a zrútenie štátu

Agitáciu francúzskej vlády ideálne ilustruje svetoznáme klasické čínske pojednanie „The Art of War“ (Umenie vojny prekl. red.) v časti, kde Sun-c´ presne vysvetľuje, aké kroky vedú k zrúteniu štátu.   Ne faut pas acculer les gens, car un tigre pris dans un piège va se battre à mort, il faut donc toujours laisser une porte de sortie. Nežeňte ľudí do kúta, pretože tiger chytený do pasce bude bojovať na život a na smrť, preto vždy nechajte cestu von.

Nikdy v 2000-ročnej histórii Gálie od Júliusa Cézara až po súčasnosť ani jeden kráľ, cisár, predseda vlády alebo prezident republiky nevyhlásil, že zničí život svojmu ľudu a urobí ho neznesiteľným. Áno, takýchto ľudí bolo za každých okolností dosť, ale hrdo oznámiť svoje deštruktívne zámery v predvečer volieb... A Macron sa týmito úmyslami netají.



„Toto je vojna proti nám!“ - kričia demonštranti na uliciach veľkých a malých francúzskych miest.

Áno, toto je vojna.

Emmanuel Macron to oznámil Francúzom 16. marca 2020: „Sme vo vojne.“ A vo vojne, ako vo vojne, aj keď je to vojna proti vlastným ľuďom.

„Zákaz vychádzania“, „výnimočný stav“, nepriatelia - slová z vojenského slovníka, prebúdzajúce medzi Francúzmi obrazy vojny.

Parížania vychádzajú so žltými hviezdami na znak protestu, mnohí vidia priamu súvislosť medzi udalosťami spred 80 rokov a súčasnosťou a to, čo sa deje, nazývajú vlastným menom - VACZISM .

Zdravotníci boli spočiatku dobrí vojaci, vírus bol vyhlásený za nepriateľa a Francúzi boli civilnými obeťami. Dnešnými nepriateľmi sú zástancovia „konšpiračných teórií“  a neočkovaní lekári. Miesto napätia ešte nebolo určené. A zajtra budú noví nepriatelia a nová vojna, ale proti dnes očkovaným, keď o 6-12 mesiacov prestane vakcína účinkovať.

A očkovaní nebudú mať práva, kým nebudú zaočkovaní treťou, štvrtou, piatou dávkou a nebudú závislí na tejto vakcíne ako na droge.



Pre Francúzsko s jeho tradíciami je neuveriteľným paradoxom to, že dnes tí, ktorí nie sú očkovaní alebo ktorí dostali nedostatočné dávky podľa vydaných pokynov, budú mať vo svojej krajine menej práv ako pedofili alebo teroristi!

Sociálne tsunami

Musíme vzdať hold administrácii Emmanuela Macrona: podarilo sa jej zjednotiť predtým nezjednotené a vytvorila podmienky pre sociálne cunami, ktoré zahrnulo všetky kategórie Francúzov. Obyvatelia Francúzska zabudli na svoje sociálne, kultúrne, majetkové, rasové rozdiely, zjednotili sa vo svojom nepriateľstve voči úradom.

Rada by som pripomenula slová Oliviera Dassaulta, ktorý zomrel v marci, miliardára a politika, muža, ktorý sa narodil v bohatstve, ale ktorý vedel počúvať bežných ľudí: „Je možné, že Francúzsko, krajina nádeje, zabudlo na svojich synov a dcéry natoľko, že vzbura je to jediné, čo im zostalo?"

A aj to je jeden z paradoxov éry: dobre najedení rozumejú hladným a včerajší prostí ľudia, ktorí vyskočili z handier k bohatstvu, sa správajú ako votrelci a okupanti.

Je ťažké nesúhlasiť so slovami, ktoré kedysi povedal John Fitzgerald Kennedy: „Tým, že chceme potlačiť mierové revolúcie, urobíme násilné revolúcie nevyhnutnými.“