Macron presadil zákon, ktorý poškodzuje deti a otcov. Umožňuje zásadný prielom v bioetike. Pojem rodič už stratil zmysel, hovorí Jean-Marie Le Méné, ktorý pôsobí v prokreačnom biznise. Téme sa venuje denník Standard.

Francúzsky parlament prijal pred niekoľkými dňami reformu bioetického zákona. Prináša viacero závažných zmien, ktoré s etikou už nemajú nič spoločné. Vytvárajú totiž zákonné podmienky pre trh v oblasti kreácie ľudských bytostí. Zákon vlastne zabezpečí, že deti budú pripravené o otcov.

Stačí notár

Reforma, vo Francúzsku známa pod názvom „asistovaná reprodukcia pre všetky“, umožňuje prístup k umelému oplodneniu všetkým ženám, či už slobodným alebo žijúcim v lesbickom vzťahu. Deklarácia u notára bude stačiť, aby na rodnom liste boli zapísané dve matky v rovnocennom postavení.

Biologický otec (darca spermií) akoby neexistoval. Dieťa sa bude môcť dozvedieť jeho identitu po dosiahnutí osemnástich rokov, ak s tým bude on súhlasiť, píše Standard.

Darček pre ľavicových voličov

Prijatie reformy je vnímané ako darček pre ľavicových voličov, podľa ktorých Macron doteraz prijímal len pravicové zákony. Rovnako si prídu na svoje aj prokreačné kliniky, na príjmy ktorých budú prispievať daňoví poplatníci.

Celý zákrok totiž bude plne preplácaný zdravotnou poisťovňou. Ako ďalší dôvod prijatia reformy sa spomína aj nátlak zo strany Európskej únie, ktorému sa vláda mala podvoliť, aby získala ústupky v iných oblastiach.

V celom zákone ide však o omnoho viac ako iba o asistovanú reprodukciu. Bola vlastne len zásterkou ďalších transgresívnych zmien, o ktorých sa verejnosť nemala radšej ani dozvedieť.

Chimérické i transgenické embryá

Medzi tie najzávažnejšie patrí konzervovanie oocytov bez lekárskeho dôvodu, tvorba chimérických embryí zviera-človek, ako aj transgenických embryí (geneticky modifikované embryá).

Reforma prináša nezodpovedané právnické a technické otázky, na ktoré upozorňovali odborníci a ktoré predkladatelia ignorovali. Principiálna otázka sa dotýka práva dieťaťa na otca a na poznanie svojho pôvodu.

Ak motívom celého projektu bola rovnosť pri prístupe k umelému oplodneniu pre všetky ženy, pre deti zase zavádza nerovnosť v otázke filiácie.

Nie dieťa, ale rodičovský projekt

Pre oponentov znamená prijatá reforma riskantný prielom v bioetike. Jean-Marie Le Méné, predseda Nadácie Jerome Lejeune, však nehovorí o prielome, ale prekvapivo aj o kontinuite.

„Ak sme pri prvom bioetickom zákone v roku 1994 nahradili slovo dieťa termínom rodičovský projekt, ak sme vtedy zverili realizáciu tohto projektu do rúk technikov, ktorí môžu podľa ľubovôle realizovať, zrušiť, prerobiť, vylepšiť tento projekt, ak pojem rodič už medzitým stratil svoj zmysel, nemožno sa čudovať prijatiu tohto zákona, ktorý len pokračuje v línii predchádzajúcich,“ šokuje Le Méné.