Komentár Susanne Güstenovej (Der Tagesspiegel)
Po tom, čo prehovoril mafiánsky boss, vychádza na svetlo čoraz viac bahna. Turecký prezident Recep Tayyip Erdogan naďalej ignoruje všetky obvinenia.
Turecký minister vnútra Süleyman Soylu si je istý: Zlatá budúcnosť Turecka ešte len začína. Minister avizoval, že domáce hospodárstvo zažije taký rozmach, že Západ bude len ticho závidieť. Odkiaľ berie toľko optimizmu, keď sa krajina zmieta v inflácii, rastie nezamestnanosť a kasa je prázdna, zostáva záhadou.
Takéto veľké prázdne reči sú typické pre vládu prezidenta Recepa Tayyipa Erdogana, ktorý krajinu vykresľuje v ružových farbách, hoci sa topí v bahne korupcie a rodinkárstva.
Prispeli k tomu aj odhalenia mafiánskeho bossa žijúceho v exile. Už dobré dva mesiace Sedat Peker odhaľuje temné kšefty politikov v Ankare. Pekerove videá na YouTube z Dubaja medzičasom videlo už vyše 100 miliónov ľudí. Mnohé z jeho tvrdení sa ukázali ako pravdivé.
Peker vyťahuje na svetlo vraždu, vydieranie, korupciu a bezbrehé obohacovanie sa. Syn expremiéra Binaliho Yildirima údajne doviezol z Južnej Ameriky do Turecka tony drog. Podľa Pekera sa podnikatelia blízki vláde zmocnili vyvlastneného majetku údajných prívržencov Erdoganovho úhlavného nepriateľa Fethullaha Gülena. Peker tiež popisuje mocenský boj vo vláde medzi Soylom a Erdoganovým zaťom Beratom Albayrakom.
Členovia vlády, sudcovia, novinári a štátni zamestnanci sa zabávali v luxusnom hoteli pochybného obchodníka. Podnikateľ Sezgin Baran Korkmaz čelí obvineniu z prania špinavých peňazí, no podarilo sa mu z Turecka utiecť pred spravodlivosťou, údajne po avíze ministra vnútra Soylua.
Novinár blízky vláde sa ponúkol Korkmazovi za sprostredkovateľa s dobrými kontaktmi na vládu a požadoval za to desať miliónov eur. Korkmaza nedávno zatkli v Rakúsku, odkiaľ ho majú vydať do Turecka. USA ho chcú postaviť pred svoj súd a požiadali o jeho vydanie, no on sa chce vrátiť do Turecka. Rakúsky súd odložil rozhodnutie zatiaľ na začiatok augusta.
Odkiaľ zobral Peker všetky tieto vnútorné informácie, priamo nepovedal. Vo videu ale poznamenal, že v tureckej tajnej službe sa nájdu ešte „čestní ľudia“. Informátori sa neobracajú len na tohto mafiána. Vysokopostavený úradník informoval na webe investigatívnych novinárov „140 Journos“ o ostrej hádke medzi Sojluom a ministrom zdravotníctva Fahrettinom Kocom. Opozičný poslanec Murat Emir má podozrenie, že išlo o peniaze. Firma, ktorú vlastní bratranec Soylusa - Mehmet Soylu, len od začiatku roka zarobila milióny na objednávkach od štátnych nemocníc, uviedol Emir.
Pre mnohých Turkov to ale vôbec nie je žiadnym prekvapením. Takmer denne informujú opozičné médiá o štátnych výberových konaniach, z ktorých ako víťazi vychádzajú prívrženci Erdoganovej Strany spravodlivosti a rozvoja (AKP) a úradníci blízki vláde s niekoľkonásobnými platmi. A to je dôvod, prečo milióny Turkov veria viac slovám Pekera než vláde. Ako vyplynulo z prieskumu, každý druhý obyvateľ v krajine považuje jeho vyjadrenia za aspoň čiastočne dôveryhodné.
Je smutné, že Turecko potrebuje mafiána na to, aby sa svet dozvedel pravdu, vyhlásili antropológ Oguz Alyanak z Technickej univerzity v Berlíne a historik Ümit Kurt z Jeruzalemského inštitútu v Izraeli. Pekerove videá odhaľujú hlbokú štátnu krízu v Turecku, napísali odborníci v analýze pre blízkovýchodný web Jadaliyya. Peker síce nie je žiaden revolucionár, „ale to je všetko, čo máme,“ – dodali.
Erdogan obvinenia Pekera ignoruje. Postavil sa za ministra vnútra Soylua a zabránil vyšetreniu škandálu parlamentom. Ani súdnictvo verné vláde nezačalo žiadne vyšetrovanie. Tureckí advokáti Pekera skončili vo väzení.
Vláda navyše zvyšuje tlak na svojich kritikov. Po sťažnosti Erdoganových právnikov prokurátori v Ankare požadujú zrušenie poslaneckej imunity opozičného vodcu Kemala Kilicdaroglua a jeho odsúdenie až na štyri roky väzenia. Kilicdaroglu totiž označil Erdogana za „takzvaného prezidenta“, čím ho mal uraziť.
Erdogan vykresľuje Turecko ako úspešnú krajinu, ktorú mu závidia na celom svete. V uplynulých dňoch šíril dezinformácie, že európske krajiny, ako napríklad Veľká Británia, požadujú od svojich občanov veľa peňazí za očkovanie proti koronvírusu, zatiaľ čo Turecko očkuje zadarmo.
No tieto rozprávky mu veľmi nepomáhajú. Turci sa sťažujú na čoraz vyššie životné náklady, naposledy cena za elektrinu vzrástla o 15 percent a za plyn o 12 percent. V prieskumoch stále klesajú preferencie Erdoganovej Strany spravodlivosti a rozvoja (AKP) a jej koaličného partnera Strany národnej akcie (MHP).
Ako ústupok voči rastúcej kritike Erdogan nedávno zverejnil dekrét o šetrení, ktorý má zastaviť nákup drahých služobných automobilov, ale jeho prezidentský úrad je výnimkou.
Erdoganovi odporcovia hovoria o jeho konci. Opozičný politik Faik Öztrak poukazuje na kolaps inštitúcií. Ali Babacan, bývalý Erdoganov vicepremiér, ktorý si založil vlastnú stranu, obviňuje vládu z deštrukcie právneho štátu. Uznávaný novinár Hasan Cemal píše o kolapse Erdoganovho prezidentského systému.
67-ročná hlava štátu prežila už veľa kríz, tentokrát je ale výsledok neistý. Soner Cagaptay, expert na Turecko z amerického think tanku Washington Institute, si pre svoju novú knihu o Erdoganovi zvolil príznačný názov „Jeseň sultána“, uzatvára svoj komentár Susanne Güstenová v Der Tagesspiegel.