Komentár Sebastiana Borgera (Frankfurter Rundschau)
Brexitisti už nechcú vpustiť do Británie nikoho bez výslovného povolenia, má to teraz upraviť zákon.
Utečenci bez víz okamžite skončia vo väzení. Krajiny pôvodu, ktoré nebudú prístupné na spoluprácu, musia počítať s trestami. Doživotie pre prevádzačov. Tak s takýmito drakonicky tvrdými krokmi počíta britská vláda voči uchádzačom o azyl a migrantom. Podľa britskej ministerky vnútra Priti Patelovej je súčasný azylové systém zlý. Návrh nového zákona je v Dolnej snemovni. Humanitárne organizácie a Červený kríž neskrývajú vážne obavy.
Neriadené prisťahovalectvo bolo jedným z hlavných argumentov brexitovej kampane, pripomína Sebastian Borger. Vlastná kontrola nad hranicami sa stala výdobytkom medzičasom už zavŕšeného odchodu Británie z Európskej únie. Podľa britského premiéra Borisa Johnsona a jeho ministerky vnútra Priti Patelovej je teraz v hre dôveryhodnosť Brexitu. Vlani klesol počet žiadostí o azyl na takmer 30-tisíc.V prieskumoch zohráva prisťahovalectvo už podstatne menšiu úlohu než zdravotníctvo, školstvo či kriminalita.
Doživotie pre prevádzačov
Pre pravicovú političku Patelovú sú nepríjemné stále sa opakujúce televízne zábery malých nafukovacích člnov plných ľudí z Blízkeho a Stredného východu, ktorí sa snažia dostať cez Lamanšský prieliv. Mestá Calais a Dover sú tu vzdialené od seba len 34 kilometrov.
V blízkosti Calais, kde ústí tunel pod Lamanšským prielivom smerujúci do Folkestonu, sa už štyri roky neustále zhromažďujú tisíce ľudí, aby sa dostali do Británie. Na cestu do Európy sa pripravujú mesiace, dokonca až roky. Prevádzačské gangy zarábajú päťmiestne sumy za jednu osobu.
Utečenci vyslovene odmietajú azyl vo Francúzsku či iných krajinách Európskej únie. Ich vysnívaných cieľom sú Britské ostrovy. Na jednej strane je angličtina svetovým jazykom a na druhej strane sú najmä v Londýne už zakorenené etnické menšiny, ktoré ich ochránia a dajú pracovné príležitosti.
Utečenci chcú ísť do Veľkej Británie a odmietajú azyl vo Francúzsku
Vlani sa cez Lamanšský prieliv podarilo dostať do Británie 8-tisíc ľuďom, v prvej polovici tohto roka ich bolo 3 500. Podľa štatistiky Úradu na kontrolu hraníc Border Force 87 percent prichádzajúcich tvorili muži a tri štvrtiny migrantov boli vo veku 18 až 39 rokov.
V minulom roku ministerka Patelová zriadila štáb pre ohrozený Lamanšský prieliv. Na jeho čele je bývalý námorný dôstojník, ktorý má bohaté skúsenosti pri zákrokoch voči malých člnom. Tvrdé politické kroky majú mať oporu v novom plánovanom zákone. Ten počíta so sankciami pre krajiny pôvodu utečencov ako Afganistan či Sudán, ak ich odmietnu prijať späť.
Nový zákon má naháňať strach
„Nechutné kšefty zločineckých gangov treba zastaviť,“ – požaduje Patelová. „Prístup k britskému azylovému systému má závisieť od núdznej situácie, a nie od solventnosti.“ Zákon má naháňať strach a odrádzať. Trest za prevádzačstvo sa má zvýšiť: od 14 rokov odňatia slobody až po doživotie. A vo väzení skončia aj utečenci, a to až na štyri roky.
Podľa analýzy humanitárnej organizácie Refugee Council by sa tak kriminalizovalo až 9-tisíc už uznaných azylantov. Šéf organizácie Enver Solomon sa obáva, že už teraz neefektívny systém bude ešte nákladnejší a pomalší. Mike Adamson z Červeného kríža má tiež vážne obavy: „Za označeniami „utečenec“ či „azylant“ sa skrývajú ľudia, ktorí chcú jednoducho žiť len v bezpečí a byť prínosom pre spoločnosť.“
Už vlani nechala Patelová preskúmať možnosti zriadenia utečeneckých centier ďaleko od Británie, napríklad na ostrove Ascension v južnom Atlantiku. Odborníci z britského ministerstva vnútra preto v tomto smere komunikujú s Dánskom a Austráliou, ktoré to sčasti praktizujú už roky, uzatvára svoj komentár Sebastian Borger vo Frankfurter Rundschau.