Spevákovo rodisko Plzeň sa za druhej svetovej vojny často stávalo terčom náletov spojeneckých lietadiel, pretože Škodovka bola zabraná Tretia ríšou a vyrábala zbrane pre nacistickú armádu.

Večer 17. apríla 1945 bol opäť počuť zvuk sirén. Gottova mamina Marie († 66) chytá päťročného Káju a uteká schovať sa s ním do pivnice. Jeho otec Karel († 71) ešte nie je z práce doma. Všetci, natlačení v pivnici s hrôzou zisťujú, že nejde o žiaden falošný poplach.

"Dolieha k nám zhora svišťanie leteckých bômb nasledovaný silnými či slabšími výbuchmi. Kobercový nálet zažívam prvýkrát a od strachu sa tlačím do mamičkinej náruče a spolu s ostatnými odriekavam anjeličku, môj strážničku," spomína si Karel Gott na desivé zážitky z detstva. Potom sa ozve výbuch a celý dom sa otrasie. Po nálete zostávajú všetci uväznení v pivnici, východ je zasypaný troskami. Bomba totiž dopadla priamo na ich dom a zasahuje susedné vchody.

Prvé lúče svetla

"Čakali sme na záchranu - bez vody, bez jedla, bez elektriny, čoskoro aj bez sviečok. V úplnej tme. Bola to prvá naozajstná hrôza, ktorú som v živote zažil," priznáva spevák. Trvalo dlhé dva dni, než sa sutiny začali sypať dovnútra a prenikli k nim prvé lúče svetla.

"Cítim konečne závan čerstvého vzduchu a počujem spleť hlasov, z ktorých jeden je mi veľmi povedomý. A potom zrazu, medzi všetkými tými záchrancami, stojí môj drahý otec. Mamička sa od šťastia rozplače," spomína spevák v memoároch, ktoré práve prichádzajú na trh. Z ich bytu vtedy neostal kameň na kameni, a tak sa s rodičmi na nejaký čas odsťahoval do bezpečia k babičke Vincencii do Újezdu u Svatého Kříže.