Starodávna lebka, ktorá sa našla v rieke v súčasnom Lotyšsku, môže obsahovať indície o tom, ako mor vyhladil desiatky miliónov ľudí v celej Európe. Nakoniec sa stala najsmrteľnejšou pandémiou v histórii ľudstva, informuje portál RT.

Vedci z nemeckej univerzity v Kieli v stredu odhalili, že vo vzorkách odobratých z pozostatkov zberača bol objavený kmeň baktérie známej ako Yersina pestis. Baktéria má údajne niekoľko tisícročí. Vedci uviedli, že lebka patrila mužovi, ktorého vek sa odhaduje na 20 rokov. Žil pred približne 5 000 rokmi.

Akademici tvrdia, že im to môže pomôcť pochopiť dôsledky súčasných a budúcich pandémií. Tento skorý variant bol pravdepodobne menej infekčný a smrtiaci ako ten, ktorý pustošil Euráziu o tisíce rokov neskôr. Odhaduje sa, že mor šírený potkanmi a blchami zabil od roku 1347 do roku 1351 až 200 miliónmi ľudí.

Pri katastrofe takmer nepredstaviteľných rozmerov sa predpokladá, že čierna smrť vyhladila 30 - 50 percent celej populácie Európy.



Vedec pre magazín New Scientist povedal, že baktéria mohla začať ako benígna infekcia, než sa vyvinula do smrteľnejšej podoby. "Mohla to byť chronickejšia a všadeprítomná infekcia. Spôsobilo to určite niekoľko úmrtí, ale možno to nie je také závažné, ako to bolo v stredoveku,“ uviedol.

Vedci však tvrdia, že vysoká koncentrácia baktérií izolovaných z fragmentu lebky naznačuje, že lotyšský prehistorický človek bol jedným z postihnutých nešťastníkov. "Pozrieť sa na počiatočný vývoj tohto smrteľného patogénu je skutočne zaujímavé," dodal vedec.