Trvalo dlhých sedem rokov, kým sa na pultoch obchodov podarilo zvýšiť priemernú ponuku rýdzo slovenských potravín. Podiel je však stále na katastrofálne nízkej úrovni. Okolité štáty budeme takýmto tempom doháňať desaťročia. Informáciu a grafy priniesla Pravda.sk.

Na jar toho roku sme dosiahli zhruba 41-percentný podiel slovenských výrobkov na pultoch. To je stále katastrofálne nízke číslo. Ešte v roku 2011, keď sa uskutočnil prvý z jedenástich prieskumov zastúpenia domácich potravín na pultoch, bol ich podiel 50 percent (tiež žiadna sláva). K tomuto číslu by vraj Slovensko mohlo podľa Potravinárskej komory Slovenska (PKS) vrátiť do roku 2030. A to znie ako veľmi nízka a neuspokojivá ambícia. Ide predsa o potravinovú sebestačnosť a tá je jedným zo základných elementov suverenity krajiny.

Nárast je pomalý

Úpadok v ponuke slovenských potravín kulminoval v roku 2017 na úrovni 37,2 p­ercenta. Nádej na zmenu predstavuje posledný prieskum, keď konečne obchodníci ponúkli priemerne za Slovensko (aj tak stále biednych) 41,4 percenta domácich potravín.

Do prieskumu sú zahrnuté kľúčové domáce aj nadnárodné obchodné siete, malé predajne, supermarkety, hypermarkety aj diskonty.

Podiel slovenských potravín v roku 2021 zaznamenal najvyšší medziročný nárast od začiatku merania.

Vyšší podiel majú domáce reťazce

Čísla nepustia a vyplýva z nich, že lídrami v ponuke slovenských potravín sú domáce reťazce. Už tradične COOP Jednota, CBA a aj po prvý raz zaradená do prieskumu spoločnosť Fresh a Fresh plus.

Naopak na konci rebríčka zostal už tradične diskontný reťazec Lidl, ale práve ten dosiahol najväčší nárast – z pôvodných 16 percent v roku 2011 na 28 percent v tomto roku. Podarilo sa mu to zásluhou zvýšenia podielu na Slovensku vyrábanej privátnej značky.

Zlepšili sa aj Kaufland, mierne Billa. Tesco si drží zhruba rovnakú pozíciu, o zvyšovanie podielu slovenských výrobkov sa zjavne nesnaží.

Dopyt najmä na dedine

Najviac vystavených slovenských potravín majú malé predajne (54 percent), potom supermarkety (47 percent), hypermarkety (41 percent) a diskonty (28 percent).

Platí tiež zaujímavosť. Čím bohatší kraj, tým menší podiel slovenských potravín – Bratislavský 37, Trnavský 39, naproti tomu Prešovský a Nitriansky po 45 percent. Ostatné kraje sú nad 40 percentami.

Česť slovenských výrobkov zachraňuje najviac mlieko, jediný produkt s podielom 70 percent. Nasledujú vody a minerálky 63 percent, víno 52 percent, pivo a mliečne výrobky po 50 percent.

K prepadákom patria trvanlivé pečivo (28), nealko (22), cukrovinky čokoládové (22) i nečokoládové (9) , konzervované produkty (17) a oleje 12 percent, hoci repky a slnečnice pestujeme viac než dosť. Rozpadli sa či zatvorené sú však mnohé spracovateľské závody.

Západ si svoj potravinársky priemysel stráži a zveľaďuje

V západoeurópskych krajinách patrí potravinársky priemysel k pilierom národných ekonomík. V rozsahu zamestnaných ľudí je dokonca väčší ako automobilový priemysel, a to aj v takých krajinách, ako sú Nemecko či Francúzsko. Len Slovensko má obrovské nožnice medzi automobilovým a potravinárskym priemyslom.

Automobilový priemysel sa u nás teší obrovským dotáciám, nebývalo sa rozvíja a nabaľuje na seba veľkú skupinu dodávateľov.

Naopak, potravinársky je finančne poddimenzovaný, systematicky likvidovaný a upadá. Niektoré sektory, ako to napokon dokumentuje ponuka slovenských potravinárskych výrobkov, napríklad olejov či konzervovaných potravín, sa takmer vyparili.

Príležitosť pre vidiek a odľahlé regióny

„Ak chce Slovensko vrátiť život do všetkých regiónov, musí tam oživiť poľnohospodárstvo a spolu s ním aj potravinársky priemysel,“ povedal prezident Potravinárskej komory Slovenska Daniel Poturnay.

Práve tieto dve odvetvia sú schopné udržať zamestnanosť aj v najodľahlejších oblastiach krajiny. Tým, že doma ľudia nájdu prácu, môžu sa tam rozvíjať služby a zabezpečovať celkový rozvoj regiónov.

V cudzine z nás musia mať veľkú radosť

Posilnenie domácej produkcie, spracovania a ponuky potravín sa javí v novom svetle aj po dvoch vlnách pandémie koronavírusu. Tie ukázali, že krajina, ktorá nemá dosť vlastných produktov, je vydaná na milosť a nemilosť cudzích, exportných štátov. Je na mieste hovoriť o potravinovej sebestačnosti.

Vzdialenosť, odkiaľ sa niektoré potraviny dovážajú na Slovensko, je aj viac ako tisíc kilometrov. Už sme si zvykli, že dovážame nielen bravčové či hydinové mäso, ale aj ovčie a dokonca kozie mlieko. O zelenine, ovocí a zemiakoch nehovoriac. To všetko sú výrobky, ktoré by sme si bez problémov dokázali vyprodukovať doma.

Od tejto vlastizradnej vlády už nič vlastenecké nečakajme

„V dôsledku chybného nastavenia domácich pravidiel čerpania európskych fondov je potravinársky priemysel na Slovensku investične poddimenzovaný,“ upozorňuje Daniel Poturnay. Nalieha, aby vláda splnila predsavzatia z Programového vyhlásenia na podporu domácej výroby potravín.

"V tomto smere apelujeme aj na nové vedenie ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka, aby pokračovalo v začatej diskusii a naplnilo prísľuby finančnej podpory potravinárskeho odvetvia,“ dodáva prezident potravinárskej komory.