Zúfalí rodičia už štyri roky neúspešne požadujú zriadenie slovenskej školy. Ich deti dochádzajú za výučbou do okolitých miest denne aj 20 kilometrov. Aj tam však s postupom času očakávajú problém s kapacitami. Všimli si Hospodárske noviny.

Ani množstvo listov a e-mailov, množstvo telefonátov a pokusov o dialóg nepomohlo. Rodičia z Rohoviec v okrese Dunajská Streda už niekoľko rokov bojujú. Žiadajú obec o zriadenie slovenskej školy. Jediná tamojšia totiž vyučuje len v maďarčine. Ich deti sú preto nútené dochádzať do vzdelávacích inštitúcií vzdialených aj desiatky kilometrov od bydliska. Kapacity v okolitých mestách sa však pomaly zapĺňajú a niektoré už žiakov z okolia neprijímajú.

Sľuby sa sľubujú...

Za zmenu rodičia bojujú už štyri roky. Aj napriek sľubom sú však nové slovenské triedy v nedohľadne. V okrese Dunajská Streda je 39 maďarských škôl, ktoré v priemere navštevuje po 150 žiakov. Slovenských je 11, pričom priemerný počet žiakov v nich je dvojnásobný.

Podľa trvalých bydlísk sú deti pridelené do škôl v Lehniciach, Dunajskej Strede či v Gabčíkove. „Poväčšine totálne od ruky a bez vyhovujúceho dopravného spojenia. Bežne dochádzajú deväť až 30 kilometrov,“ opisuje Slávka Brontvajová z občianskeho združenia Iniciatívy BKZ.



Rodičom sľuboval novú školu v roku 2014 ešte bývalý starosta obce. O štyri roky neskôr aj vtedajší premiér Peter Pellegrini. Po výmene na týchto postoch išli snahy do stratena a iniciatíva musela kompetentných kontaktovať odznova.

Rodičom už dochádza trpezlivosť. „Pozerám spoza svojho plota na školu, ktorá má 50 hektárov, tri poschodia a chodí tam 36 učiteľov a 70 maďarských detí,“ hovorí Peter z Rohoviec.

Iniciatíva navrhovala, aby v budove otvorili aspoň slovenské triedy prvého stupňa pre desiatky detí z obcí medzi Šamorínom a Dunajskou Stredou. „Vieme minimálne o dvadsiatich deťoch do prvého ročníka a desiatich do piateho. Už majú vyjadrenie o neprijatí do existujúcich škôl,“ uviedla Brontvajová.

Neakceptovateľná situácia

V roku 2018 však obecné zastupiteľstvo návrh zriadenia novej budovy slovenskej školy nepodporilo. Podľa iniciatívy za tým boli ambície politických strán, ktoré úradujú v štátnej správe na regionálnej úrovni.

Starostovia rodičom bezočivo odporúčajú, aby deti prihlásili do škôl v okolitých mestách. Napríklad do Gabčíkova vzdialeného 20 kilometrov od ich bydliska.



Petrove deti denne cestujú 20 kilometrov do Miloslavova, no ani tam miesto nebolo samozrejmosťou. „Ak by tam moja žena nepracovala, nezoberú ich. Tá škola bola tiež plná a odmietli deti,“ reaguje.

Ministerstvo školstva pod vedením ministra Branislava Gröhlinga za stranu SaS neodpovedalo na otázku, aké konkrétne kroky plánuje urobiť. „Otázka je stále otvorená a je vo fáze riešenia, o podrobnostiach budeme informovať po dosiahnutí finálnych výsledkov,“ odkázal odbor komunikácie.

Zúfalí rodičia, zúfalé činy

Zúfalí rodičia si uplynulé roky pomáhali, ako vedeli. Podľa iniciatívy si prehlasovali trvalé pobyty do Šamorína u rodiny, známych, dokonca aj u cudzích ľudí, ktorým za to zaplatili, aby slovenská škola nemala na výber a ich deti prijala. „Mesto si zisťuje takéto sporné pobyty. Boli oslovovaní susedia, rodičia, či sa tam daná osoba zdržiava,“ dopĺňa Brontvajová.

Základná škola Mateja Bela v Šamoríne totiž od roku 2017 prijíma len miestnych a má takmer 1 100 žiakov. Podľa vedúceho školského úradu Štefana Vajasa nedokáže zabezpečiť vzdelanie aj deťom z okolia.

„Situácia vznikla rozrastaním sa susedných obcí. V posledných rokoch zaznamenali veľký nárast počtu obyvateľov. Nie je možné, aby škola fungovala ako spádová,“ vysvetlil. Dobudovanie kapacít však v pláne nemajú. Chcú skôr premiestniť triedy zo starých nevyhovujúcich objektov do moderných priestorov.