Bol "koronavírus nového typu" spôsobujúci chorobu Covid-19 vyšľachtený v laboratóriu?

Položiť si vôbec túto otázku je považované za znak šialeného konšpiratívneho myslenia. Niektorí to neváhajú dokonca označiť za pomýlenosť a nebezpečnú dezinformáciu. Svetové medicínske špičky takúto možnosť tvrdohlavo odmietajú. Otázka je nanajvýš zmysluplná a ukazuje sa, že poprieť ju obyčajným označením konšpirácia, nie je až tak jednoduché.

Zaslúžilý novinár zaoberajúci sa vedou Nicholas Wade vyštudoval prírodné vedy. V Cambridgi a bol editorom vedeckých časopisov Nature a Science a taktiež aj vedúcim redaktorom vedeckej rubriky New York Times. Najnovšie Wade publikoval naozaj dlhý článok rozoberajúci možným pôvodom SARS-CoV-2 (skrátene len SARS2), ako znie oficiálny názov vírusu spôsobujúceho covid.



Ak viete anglicky a máte zhruba trištvrte hodiny času, rozhodne stojí tento článok za prečítanie. Avšak Wadeov záver znie, že aj keď neexistuje priamy dôkaz, že SARS2 vznikol v laboratóriu, a je možné, že sa mohol objaviť prirodzene v prírode, nepriame dôkazy nasvedčujú tomu, že teória vytvorenia vírusu v laboratóriu nie je vonkoncom iba konšpiráciou. Dokonca je to oveľa pravdepodobnejší scenár, než by sa zdalo.

Teória laboratórneho úniku nie je neopodstatnená

Wade hneď od začiatku svojho článku upozorňuje, že teória laboratórneho úniku nieje neopodstatnená konšpirácia. Ovplyvnili to totiž podľa neho dva otvorené listy. Prvý vyšiel v lekárskom časopise Lancet ešte 19. februára 2020, druhý vo vedeckom magazíne Nature Medicine 20. marca 2020.

Hlavným autorom prvého článku bol Peter Daszak, šéf organizácie EcoHealth Alliance, ktorá priamo financovala výskum koronavírusov vo Wuchanskom inštitúte virológie. Tento inštitút je hlavným podozrivým v prípade teórie o úniku vírusu z laboratória. Daszak ako jeho čelný predstaviteľ mal teda podľa Wadea dobré dôvody zahmlievať takúto možnosť.



Druhý list podpísala skupina virológov vedená Kristiánom G. Andersenom. Ten uvádza, že laboratórna manipulácia by po sebe zanechala jasné stopy. Wade však tvrdí, že sa to týka starších postupov. Moderné postupy dokážu upraviť vírus tak, že nikto nespozná, či prirodzene zmutoval, alebo vznikol v "skúmavke".

Ako upozorňuje Wade, autori v druhom odseku listu tvrdia, že ich analýza jasne ukazuje, že "SARS-CoV-2 nie je laboratórny konštrukt", ale o pár odsekov neskôr priznávajú, že je to len "nepravdepodobné".

K okamžitému zavrhnutiu teórie o laboratórnom úniku pomohol aj Donald Trump, ktorý sa stal jej propagátorom. To automaticky viedlo jeho protivníkov k prijatiu opačného stanoviska.

Veľká časť článku sa venuje popisu a kritike výskumu "výťažkov funkcie" (gain-of-function). Tento výskum už nejakých dvadsať rokov prebieha vo virologických laboratóriách. Spočíva v tom, že vedci manipulujú s vírusmi a robia ich nebezpečnejšími. To má viesť k ich lepšiemu pochopeniu a pomôcť tak v boji s nimi, ak by sa náhodou objavili prirodzenou cestou.



Problém je, že sa jedná o vysoko rizikový výskum. Skúmanie "výťažkov funkcie" prebiehalo aj vo Wuchanskom inštitúte virológie.

Ďalším problémom je zabezpečenie.

Existujú štyri stupne zabezpečenia biologických laboratórií, BSL1 až 4. Pritom BSL4 je najvyšší stupeň a v týchto podmienkach sa skúma napríklad vírus ebola. Lenže väčšina výskumu vo Wuchanskom inštitúte virológie prebiehala v stupňoch BSL2 a BSL3, pričom BSL2 zodpovedá zabezpečeniu zubárskej ordinácie.

Potom sú tu vedecké náznaky, že SARS2 nevznikol v prírode. Vírusy za sebou zanechávajú stopy. V prípade SARS1 sa podarilo počas štyroch mesiacov zistiť, že vírus preskočil z netopierov na cibetky a z nich na ľudí.

U výskumu MERS trvalo deväť mesiacov preukázať, že článkom medzi netopiermi a ľuďmi bola ťava. U SARS2 sa stále medzičlánok nepodarilo nájsť. Je možné, že vírus mohol preskočiť z netopierov priamo na ľudí, ale zatiaľ sa ho u žiadneho netopiera nepodarilo nájsť.

Wade uvádza ďalšie podivnosti.

Jednou z podivností je napríklad aj skutočnosť, že SARS2 je podozrivo dobre vybavený k útokom priamo na ľudí. To by však nasvedčovalo tomu, že v minulosti takmer nemutoval. Zásadnejšie začal mutovať až po vypuknutí pandémie. A to by ukazovalo primárne na možnosť, že SARS2 bol vyšľachtený v laboratóriu v rámci výskumu a potom nedopatrením unikol.

Ďalších nepriamych dôkazov by sa našiel rovno celý rad. Napríklad že wuchanské nemocnice, ktoré zo začiatku prijímali najviac covidových pacientov, sa všetky nachádzali v blízkosti linky metra spájajúcej Wuchanský inštitút virológie a letisko. Priamy dôkaz sa však zatiaľ neobjavil, a ak existuje, potom pravdepodobne v archívoch Wuchanského inštitútu.

Potom sú tu dva ďalšie problémy, na ktoré Wade upozorňuje a ktoré zapríčinili, že z teórie laboratórneho úniku sa stala v slušnej spoločnosti neprípustná konšpiračná teória. O to sa postarala masová kampaň proti šíreniu neoverených informácií a správ naprieč celým internetom. Hlavnú úlohu zohrali digitálni giganti ako Facebook a Google, ale aj veľké mainstreamové médiá.



Jednou z podporných teórií je aj skutočnosť, že vedci dokážu ísť za svojimi záujmami rovnako tvrdo ako iní ľudia. Z výskumu "vyťaženia funkcie" sa stal významný grantový biznis. Virológovia tak nemajú dôvod ho spochybňovať napríklad tým, že sa budú zaoberať otázkou, či nespôsobil svetovú pandémiu. Mimochodom, ak SARS2 unikol z laboratória, hlavným podozrivým je síce čínsky Wuchanský inštitút virológie, ktorý bol tiež financovaný grantmi americkej vlády.

Ďalším problémom sú vedeckí novinári

Na rozdiel od svojich kolegov, zaoberajúcich sa politikou, nemajú odstup a prirodzenú skepsu k svojim zdrojom. Svoju prácu vnímajú hlavne ako spôsob, ako reprodukovať názory vedcov verejnosti. Nenapadne ich tak dôkladnejšie preverovať, či napríklad Daszak nemá konflikt záujmov, keď tvrdí, že vírus rozhodne pochádza z prírody.

Je samozrejme možné, že sa podarí nájsť v čínskych jaskyniach celé kŕdle netopierov, z ktorých SARS2 vzišiel, a ukáže sa napokon, že teória laboratórneho úniku naozaj stojí na vode. Dovtedy je však nemožné považovať otázky a informácie k tejto teórii za šialené konšpirácie.