Sociálnymi sieťami sa šíri video, na ktorom úradujúci minister dopravy - Andrej Doležal (Sme rodina) veľmi konkrétne, jasne a nekorektne "ďakuje pánu Bohu za koronu". O čom to svedčí? 

47 sekúnd. Len toľko stačí, aby sa na hlavu politika spustil hnev a preklínanie pospolitého ľudu. Stačí trošku dobrý strih, clivý hudobný podmaz a ulica žiada vašu hlavu na striebornom podnose. Za výrok evidentne vytrhnutý z kontextu.

Iste, niekto by mohol namietať (a do istej mieri aj právom), že takéto vyjadrenia sú vzhľadom na úmrtie toľkých ľudí, drastickému okliešťovaniu našich občianskych práv, ako aj množstvu ekonomických, sociálnych a iných obetí takzvanej koronakrízy nepatričné v akomkoľvek kontexte.

Podstata je však úplne niekde inde. Žijeme v spoločnosti, kde by takmer nikoho z divákov spomínaného videa neprekvapilo, ak by si donedávna trojjediný minister (Doležal istý čas viedol spolu 3 ministerstvá) želal smrť a utrpenie vlastných občanov v priamom prenose. A to je strašidelné.



Záznam, ktorý bol účelovo vystrihnutý z ministrovho prejavu na konferencii "driving.digital" je z istého pohľadu znepokojivou správou o stave republiky.

Kým veľká časť verejnosti v slepej nenávisti nemá problém uveriť prakticky akémukoľvek nezmyslu - arogancia a zúfalá nekompetentnosť politikov na strane druhej im k tomu dáva nespočítateľné množstvo príležitostí. Dnes a denne.

Tým vonkoncom nechcem zľahčovať hlúpy a nemiestny "bonmot" ministra Doležala. Práve naopak. Ak by to s verejnou funkciou myslel aspoň trochu vážne, takýto nešťastný prejav by nemohol nikdy prejsť tímom jeho komunikačných poradcov.

Problémom je, že schopnosť uveriť akejkoľvek hlúposti pod vplyvom emócii funguje, žiaľ, obojsmerne. A nie je to tak dávno, čo si do premiérskeho kresla zasadol človek, ktorého jedinou kvalifikáciou bolo podobne krátke a úderné video spred vily nejakého Francúza, či uplakaná video pohľadnica z Cypru.

A sami vidíme, kam to vedie...