Do kolúznej väzby poslal 25. októbra Kováčika Špecializovaný trestný súd. Dôvodom bolo to, aby nemohol vo svojej trestnej činnosti pokračovať a ovplyvňovať svedkov, píše denník Pravda.

Pod­ne­tom vy­jad­re­nia sú podľa Kováčika osob­né ná­zo­ry na pod­mien­ky roz­ho­do­va­nia o väz­be ako i vlas­tné skú­se­nos­ti s vý­ko­nom väz­by.



„Väzba je fakultatívnym zaisťovacím inštitútom, ktorý nie je a nikdy nesmie byť považovaný za trest. Väzba predstavuje jeden z najzávažnejších zásahov do ľudských práv,“ píše Kováčik. Vysvetľuje, že sa využíva v počiatočných štádiách vyšetrovania. Pričom až po vznesení obvinenia a následnom vzatí do väzby sa otvára priestor na dokazovanie. A to buď potvrdí vznesené obvinenie alebo vyvráti.

"V dôs­led­ku tej­to sku­toč­nos­ti je mož­né in­šti­tút väz­by ap­li­ko­vať len prís­ne reš­trik­tív­ne, pri strik­tnom spl­ne­ní zá­kon­ných pod­mie­nok, zoh­ľad­ňu­júc mož­nos­ti nah­ra­de­nia väz­by, a to s oh­ľa­dom na sku­toč­nosť, že na ob­vi­ne­né oso­by sa vzťa­hu­je zá­sa­da pre­zum­pcie ne­vi­ny," upozorňuje exprokurátor.

Kováčik dodáva, že je neprípustné, aby v kontexte zásady prezumpcie neviny boli obmedzenia vo výkone väzby striktnejšie ako vo výkone trestu odňatia slobody. Opakuje, že väzba je zaisťovací inštitút ,ultima ratio' aplikovaný na osobách, o ktorých vine, resp. nevine sa má ešte len v budúcnosti rozhodnúť.

Vlastné skúsenosti

Za najproblematic­kejšie považuje Kováčik nedostatočný kontakt s okolitým svetom. Dokonca aj s obhajcami mohol telefonovať približne po mesiaci od vzatia do väzby.

Koncom minulého novembra podal aj žiadosť o možnosť telefonovať manželke. No po dlhých úradníckych naťahovačkách mohol žene zavolať až na konci januára. To boli takmer tri mesiace od vzatia do väzby!

"Zdô­raz­ňu­jem, že prá­vo na náv­šte­vy a ko­mu­ni­ká­ciu s ro­di­nou v ča­se vý­ko­nu väz­by up­ra­vu­je čl. 99 písm. a) Európ­skych vä­zen­ských pra­vi­diel a je tak­tiež sú­čas­ťou zá­klad­né­ho ľud­ské­ho prá­va na reš­pek­to­va­nie súk­rom­né­ho a ro­din­né­ho ži­vo­ta," pripomína bývalý prokurátor.



Dodáva, že frek­ven­ciou a for­mou náv­štev ro­din­ných prís­luš­ní­kov sa v mi­nu­los­ti za­obe­ral Európ­sky vý­bor na za­brá­ne­nie mu­če­nia a ne­ľud­ské­ho či po­ni­žu­jú­ce­ho za­ob­chá­dzania ale­bo tres­ta­nia. Ten už v roku 2000 a 2005 odporúčal, aby sa návštevy pre väzňov vo výkone väzby zvýšili, napríklad na 30 minút každý týždeň.

A pred troma rokmi vyslovene Slovensku odporúčal, aby všetci väzni mali nárok na minimálne jeden telefonický hovor primeranej dĺžky týždenne a mohli prijímať návštevu každý týždeň.

Podľa Kováčika z toho zjav­ne vy­plý­va, že "pod­mien­ky vý­ko­nu väz­by na Slo­ven­sku v kon­texte kon­tak­tu s oko­li­tým sve­tom aj na­ďa­lej nespĺňa­jú európ­ske kri­té­riá, a to i na­priek to­mu, že Slo­ven­ská re­pub­li­ka bo­la v sprá­vach Európ­ske­ho vý­bo­ru za tie­to ne­dos­tat­ky opa­ko­va­ne na­po­mí­na­ná".



Po nás­tu­pe na vý­kon väz­by bo­la prob­le­ma­tic­ká aj lis­to­vá ko­mu­ni­ká­cia s ro­di­nou. „V prvých mesiacoch výkonu väzby trvalo doručenie listu rodine približne štyri týždne. Následne ďalšie približne štyri týždne trvalo, kým som obdržal odpoveď od rodiny na môj list,“ zdôrazňuje Kováčik.

Smrť Lučanského postupy urýchlila

Dodáva, že „k zrýchleniu listovej komunikácie, schvaľovaniu videonávštev a k schváleniu žiadosti o telefonovanie manžlke došlo, paradoxne, až po úmrtí generála Milana Lučanského".

Aj Kováčika kontrolovali v cele približne raz za hodinu – počas dňa i noci. „Kontrola prebiehala formou nazretia cez priezor na dverách, pričom v noci boli tieto kontroly sprevádzané rozsvietením svetla,“ popisuje s tým, že v určitých dňoch sa intenzita kontrol zvýšila v polhodinových intervaloch.



Na časté kontroly sa však Kováčik sťažoval. Hlavne v noci išlo podľa neho nielen o značný a neprimeraný zásah do priebehu výkonu väzby, ale aj o výrazný spánkový deficit, ktorý „má v konečnom dôsledku negatívny vplyv na fyzické zdravie ako i na psychiku obvineného“.

V závere Kováčik pripomenul, že zákonnosť a primeranosť väzby je súčasťou kritérií právneho štátu stanovených Benátskou komisiou, v zmysle ktorých ‚Neprimeraná vyšetrovacia väzba môže byť považovaná za vyslovenie predčasného úsudku o vine obvineného‘“.