Hovorkyňa prezidenta Ukrajiny v nedeľu vyhlásila, že Kyjev dostal podporu od „viac ako tucta“ krajín pri uskutočňovaní plánu na oslobodenie Krymu. Ukrajinského regiónu napadnutého a anektovaného Ruskom v roku 2014, informuje portál Breitbart.

Prezident Volodymyr Zelenskij 24. marca podpísal dekrét, ktorým sa vyhlasuje „stratégia de-okupácie a reintegrácie“ Krymu. Zahŕňa rôzne témy, od vojenského odsunu Rusov cez podporu ukrajinskej národnej identity až po humanitárnu pomoc osobám poškodeným ruskou inváziou v 2014.

Vyžaduje si okupáciu

Ruský vodca Vladimir Putin tvrdil, že Krym je z veľkej časti obývaný etnickými Rusmi a má historické väzby na Moskvu. To si vyžaduje vojenskú okupáciu miestnych obyvateľov. Rusko v marci 2014 usporiadalo „referendum“, ktoré západné slobodné štáty do veľkej miery odsúdili za jeho nelegitímnu povahu. Podľa jeho výsledky v drvivej väčšine uprednostňovali anexiu regiónu.

Ukrajinská armáda je podstatne menšia ako ruská a roky bojuje s občianskou vojnou na svojej východnej hranici proti miestnym ruským separatistom. Oslabená bezpečnostná situácia na Ukrajine znemožnila pokusy o oslobodenie Krymu a spochybnila Zelenského schopnosť polostrova ovládnuť.

Nepôjde vraj sám...

Zelenského hovorkyňa Julia Mendelová ubezpečila, že prezident v snahe o oslobodenie regiónu nepôjde sám. „Vytvorenie krymskej platformy už privítali také krajiny ako Litva, Veľká Británia, Turecko a mnoho ďalších. Existuje ich viac ako tucet,“ uviedla Mendelová.

Zelenského „krymská platforma“ podľa ukrajinskej tlačovej agentúry Unian požaduje medzinárodnú koalíciu hláv štátov, ktorá by odstránila vplyv ruskej vlády v tomto regióne. „Vytvorí sa expertná sieť na zvýšenie efektívnosti vládnych opatrení a na zapojenie ďalších intelektuálnych zdrojov do práce platformy.“

Táto akcia vyžaduje „akčný plán“ na opätovné získanie Krymu od všetkých ukrajinských vládnych agentúr. Nielen od ozbrojených síl a diplomatov. Údajne si vyžaduje podrobné „diplomatické, vojenské, hospodárske, informačné, humanitárne a ďalšie opatrenia“, aby bola ruská vláda z regiónu úplne vyhostená.



Zatiaľ čo Mendelová nevymenovala všetky konkrétne krajiny, ktoré údajne podporujú Zelenského iniciatívu, niekoľko krajín vydalo všeobecné vyhlásenia na podporu návratu krymskej pôdy pod kontrolu Ukrajiny.

„V zásade vítame iniciatívu Ukrajiny na založenie medzinárodnej krymskej platformy na upevnenie úsilia medzinárodného spoločenstva na Kryme,“ uviedli ministri zahraničných vecí krajín G7 - Kanada, Francúzsko, Nemecko, Taliansko, Japonsko, Spojené kráľovstvo a USA - v spoločnom vyhlásení v marci.

Vyhlásenie predchádzalo podrobnému dekrétu Zelenského, ktorý bol v tejto veci zverejnený o týždeň neskôr. „Dnes, sedem rokov po nelegitímnej a nezákonnej anexii autonómnej republiky Krym a mesta Sevastopoľ zo strany Ruska, opätovne potvrdzujeme našu neochvejnú podporu a záväzok k nezávislosti, zvrchovanosti a územnej celistvosti Ukrajiny v rámci jej medzinárodne uznaných hraníc.“



Podľa Bieleho domu Biden údajne ponúkol Zelenskému „neochvejnú podporu suverenity a územnej celistvosti Ukrajiny tvárou v tvár prebiehajúcej agresii Ruska na Donbase a Kryme“.

"Stále čakáme na konkrétne a správne kroky americkej administratívy," uviedol podľa Kyiv Post minulý týždeň vo vyhláseniach zjavne frustrovaný minister zahraničia Dmytro Kuleba . "Jedným z kľúčových očakávaní Ukrajiny ... je aktívnejšie a čo je dôležité, urgentné americké zapojenie do okupácie (Donbasu) a Krymu."