Hlavný denník prináša exkluzívne výber z práve vydanej knihy autora Gustáva Murína „Generál Milan Lučanský“

 Milan Lučanský bol dosť skúsený a múdry, aby vedel, že ak táto politická kamarila (ktorej preferencie denne klesajú a drží sa už len núdzovým stavom a zneužívaním polície i armády) pripravuje politické procesy, na rad príde aj on.

O tom, že uvažoval o možnej obrane máme zaujímavé svedectvo. Istý Peter Nôta sa na internete takto sám predstavuje: „Podnikateľ, kameraman na voľnej nohe, publicista, dokumentarista. Získal som medzinárodnú cenu na Ukrajine za dokument o Spolužití v Krásnej Hôrke. Pracoval som pre ČT, TV NOVA, STV, MARKIZA. Publikoval v Domino Fórum, Vasarnap, HN. Vytvoril som portál sociálnej internetovej televízie Chilli.today.“

A práve na tomto portáli priniesol po smrti generála toto svedectvo: „Nikto nevie, že Milan Lučanský, keď skončil ako prezident policajného zboru, ma požiadal o stretnutie. Samého ma to prekvapilo a až časom som všetkému pochopil. Chcel službu (infobarter), za ktorý mi poskytne dôležitú informáciu ohľadom Paľa Rýpala. Ďalšia komunikácia sa viedla cez ním poverenú osobu."



"S ním som sa aj stretol a rozprávali sme sa viac ako 5 hodín. Lučanský čítal moje blogy. Priznám sa, že ma to prekvapilo. Počas výmeny správ (cez šifrovanú komunikáciu) sme sa dohodli. Stretnutie s poverenou osobou prinieslo dohodu. Dátum a miesto osobného stretnutia navrhne Lučanský cez osobu, s ktorou som sa z jeho poverenia stretol. Ako stretnutie so zastupujúcou osobou prebiehalo?

Rozhovor sme viedli hlavne o Black PR.

O pozadí vlastníkov médií, kto ich financuje, financoval: napríklad Martina Daňa, Hlavný denník, Hlavné správy, ale aj Pravdu, TA3, Sme, Denník N, kto riadi RTVS… A reč padla aj na to, ako sa kupujú novinári a kto všetko je v tom zapojený. Viedli sme debatu o Kočnerovi, o Lexovej SIS a ich prepojení na podsvetie... o chybách v riadení polície, o podsvetí a ich úlohe v politickom procese celkovo od vzniku SR. Na záver sme si vytýčili približný termín (v ktorom týždni by som sa s Lučanským stretol). Ku stretnutiu v dohodnutom termíne nedošlo, lebo pán Lučanský mi odkázal, že ešte neprišla tá správna doba. Toľko ku môjmu nepriamemu kontaktu.“

To, že sa Lučanský s Nôtom nestretol, ale „vyťažil“ ho cez sprostredkovateľa, má jasnú logiku. Nôta roky publikoval cez denník N a Lučanský vedel, že tam sa pečú všetky mediálne lynče a politické dezinformačné kampane. Skúmal teda na diaľku terén odkiaľ by mohol prísť útok.



Nôta mal teda dôvod zamyslieť sa nad Lučanského konaním a dospel k tomuto záveru: „Lučanský si na konci kariéry uvedomil, že politické krytie končí. Vedel, že keď vtedy ( v čase Sátora) odmietli vymeniť informácie za beztrestnosť, tak teraz sa stane to isté. Vedel, že nastane zatváranie policajtov, mafiánov, bielych golierov… Lučanský na jeseň chcel len jedno, ochrániť seba a vlastnú rodinu. Toto bol jeho hlavný cieľ a tomu chcel podriadiť všetko. Preto ma oslovil a bol ochotný mi dať pre mňa tú najdôležitejšiu informáciu – kde je Paľo Rýpal. To je hlavný dôvod, prečo už vtedy premýšľal nad menami právnikov, nad mediálnym krytím a kto dokáže vypustiť informáciu, ktorá dokáže dať odkaz o jeho budúcich krokoch.

Odpustky pre našich ľudí

...Uvedomte si, že aj on sa stal súčasťou prostredia ´odpustkov, našich ľudí a všetkých tých kšeftov´. Uvedomte si, že aj on na inšpekcii zničil veľa policajtov na niekoho rozkaz, ktorí teraz čakali len na pomstu. Lučanský vedel, prečo museli rozpustiť tím Kuciak (bolo to z politických dôvodov). Vedel, že ak by to neurobili, pravda o objednávateľovi vraždy Kuciaka a Kušnírovej by vyšla napovrch.



Podľa odkazov a krátkej komunikácii som pochopil, že vie, čo ho čaká. Preto tvrdím, že predvolanie Milana Lučanského neprekvapilo. Očakával to. Len sa zle pripravil. Nepredpokladal, že naberú odvahu ho zavrieť. Lučanský bol pripravený bojovať. V hlave mal mená obhajcov, pripravenú mediálnu obranu a hlavne mal archív s informáciami. Len zabudol na jednu vec... Nepočítal so zradou medzi vlastnými. Nepočítal s odmietnutím obhajcov, ktorých si naplánoval. Nepočítal s informačnou pomstou vo vlastných policajných radoch. Hlavne nepočítal s tým, že mu buchnú sadze hneď pri prvom výsluchu. Čo bola jeho najväčšia chyba, ktorej sa dopustil pred elitnými vyšetrovateľmi a operatívcami NAKA. Hneď totižto vytiahol tromfy a v rukávoch mu už nič neostalo.

Toto bola kľúčová chyba.

Nie preto, že povedal Lipšicovi to, čo povedal. Ale preto, že útokom vlastne ukázal, že má strach a odkryl to, čoho sa bojí. Uvedomte si, že Lučanský zaútočil na obhajcu – Lipšica, ktorému iba pred pár dňami dal ponuku na obhajobu. Ak si myslíte, že Lučanský konal iracionálne, tak sa veľmi mýlite. Lučanský chcel v tichosti odísť do zabudnutia a venovať sa svojej rodine a chrániť ju. Len si neuvedomil, že po jeho odchode sa v polícii rozbehla vojna policajtov naplno. Ona síce prebieha už nejaký ten rok, ale teraz je na úrovni ´buď vy, alebo my´. Z toho vyplýva, že tam kde je vojna, tam sú aj obete...“



Ak je toto svedectvo vierohodné, tak je smrť generála Lučanského ešte obludnejšou politickou vraždou, než sme si myslel. Oslovenie Lipšica za advokáta predsa znamená, že Lučanský si bol o svojej nevine v zmysle obžaloby absolútne istý. S Lipšicom za chrbtom by zároveň odblokoval zúrivé útoky žltej tlače. A v okamihu, keď sa Lipšic pred ním objavil na druhej strane a začal na neho vraj tlačiť smerom k politickým svedectvám, musel generálovi odrazu dôjsť, že o jeho osude je už rozhodnuté. A práve Lipšic o tom vie viac.

Protiútok so svedectvom proti nemu bol už poslednou obranou. Márnou. Uvedomili si Lipšic a jeho skupinka v silových zložkách štátu, že im môže dobrá pamäť generála uškodiť? Báli sa svedectva o pozadí vraždy novinára Kuciaka a jeho snúbenice, alebo iných vlastných prechmatoch? Nevieme. Dní do násilnej smrti generála už veľa neostávalo...