Na pozastavenie účasti SaS vo vláde – niečo na úrovni polotehotnej ženy – zareagovala aj najmenšia strana Za ľudí. Podľa Veroniky Remišovej jej rozpadávajúca sa strana robí všetko pre to, aby sa táto kríza vyriešila.

Zaujala zdôvodnením, prečo to robí.

Ak ste čakali, že potrebuje získať čas, aby sa jej orchester nerozpadol úplne, triafali ste mimo. Dôvod vraj je "pretože alternatívou sú mesiace chaosu, predčasné voľby a odovzdanie krajiny Smeru a jeho nástupníckym organizáciám".

To, že strany na Slovensku vznikajú „mitózou“, čiže bunkovým delením materskej bunky je fakt. Rovnako fakt, že nástupníctvo sa jednoducho „odkúpi“, čiže oficiálne „prevezme“. Z pôvodných materských strán KDH, SNS a rovnako z vytvorením jedným delením – HZDS, SDK (Ú) vzniklo množstvo subjektov alebo sa reinkarnovalo celé stádo „nových“ politikov. To nechajme teraz bokom. Všimneme si kľúčový, ľudský faktor.

Lepšoľudia v akcii

Takže tu máme klasickú rétoriku „lebo Fico“ kombinovanú s hrou lepšoľudí o Čierneho Petra. Kľúčové slovo v lebo logike je „nástupníctvo“. Tak sa pozrime na iné „nástupníctva“, presnejšie na tie jej a jej ľudí... za kariérnym postupom. V minulom režime televízia vysielala „Desať stupňov ku zlatej“. Niečo ako nedávny „Milionár“.

Veronike Remišovej stačilo len päť stupienkov, ktoré na seba nadväzovali, aby dosiahla zlatú métu – post predsedníčky strany a tým aj post vicepremiérky vo vláde Igora Matoviča. To treba objektívne zdôrazniť, pretože faktom je, že iba vďaka Matovičovmu výsledku sedia vo vláde spolu aj Remišová, aj Sulík.

Viacnásobná nástupníčka

Stupnica ku zlatej méte má svoju postupnosť. Na trón novej výťahovej strany, pôvodne exprezidenta Andreja Kisku, ktorý sa potreboval pre istotu zašiť vo vláde alebo aspoň v parlamente, sa dostala V.Remišová po jeho chrbte. Kiska to po voľbách logicky aj takticky vzdal, oficiálne kvôli zdravotným problémom. To uvoľnilo nástupnícke miesto na trón političke, ktorá sa v roku 2016 nechala podobne vyviesť do parlamentu, tentoraz na chrbte Igora Matoviča.

Jedno je isté. Veronika Remišová presne vie, kde, kedy a komu má nastúpiť na nekonečne sa točiacom politickom pater noster výťahu. Aj to, kde sa má vyviesť a aj do ktorej strany či funkcie má nastúpiť.

Nastupujú, aj prestupujú viacerí politici. Vždy na lepšie

Ale tento talent majú viacerí. Tak si osviežme pamäť, keď samotná vicepremiérka vlády upozornila na tento negatívny „nástupnícky“ jav v našej politike. No fuj! Nech sa všetci idú hanbiť do kúta... okre nej, samozrejme.

My ich z toho kúta zavoláme na chvíľu pred katedru. Prvý príde odpovedať Richard Sulík. Ten má síce čistý register prestupov, lebo stranu si založil na zelenej lúke, ale predtým to individuálne skúšal aj pri top politikoch SDKÚ-DS (Ivanovi Miklošovi), ale aj pri smeráckom podpredsedovi a ministrovi financií Jánovi Počiatkovi. Ako „expert“.

Čo skrýva Pandorina skrinka

Na Sulíkovom chrbte sa v roku 2010 do parlamentu vyviezol predstaviteľ štyroch „obyčajných ľudí“ Igor Matovič, z čoho boli dvaja rodinní príslušníci a tretia osoba zamestnankyňa v jeho firme. Po pár mesiacoch sa už Matovič so Sulíkom rozkmotril, zhodou okolností vo vláde Ivety Radičovej, ktorú položil Sulík a Matovič v predčasných voľbách u pôsobil vo svojom nástupníckom hnutí OĽaNO.

Príbeh kolotoča nástupníkov na tróne sa začal pri Veronike Remišovej, ktoré tému otvorila. Keďže ide o stranu „Za ľudí“, pozrieme sa aj na nástupníctva jej ľudí. Juraj Šeliga ako tvár protestov podľa sorošovského scenára pouličných revolúcií sľuboval, že nikto z nich nezneužije situáciu a nedajú sa zlákať do politiky. Potom len sucho povedal, že sa mieni posunúť ďalej. Takže sa posunul do politiky a nastúpil do služieb ku Kiskovi.

Ďalším zaujímavým „nástupníckym“ človekom je Jana Žitňanská. Tá stihla byť už v nástupníckych funkciách podpredsedníčky strán KDH aj NOVA a teraz, do tretice je tiež podpredsedníčkou v Remišovej strane Za ľudí. A podľa toho, čo sa hovorí, nemusí to byť jej posledná misia.

Záverečné poučenie

Takže poučenie z otvárania Pandorinej, či Veronikinej skrinky je, nedráždiť hada bosou nohou. A keď už, tak nech je aspoň čistá! Lebo Pilátov, čo si vždy oprášia svoje topánky akože sú čistí a dištancujú sa, už ľudia, ani tí obyčajní, priveľmi nemusia.