"Imunita po chorobe sa odlišuje od osoby k osobe minimálne v rovnakom čase ako priebeh ochorenia sa odlišuje u rôznych ľudí. Niekto má tak ľahký priebeh, že chorobu ťažko zistí. U niektorých ľudí ochorenie trvá niekoľko dní, u iných niekoľko týždňov. Prečo je to tak, zatiaľ nevieme. Pravdepodobne to záleží od množstva vírusu, ktorý sa dostal do organizmu a samozrejme od prirodzeného imunitného systému."
"Naše telo sa vie brániť proti vírusom mnohými spôsobmi, no v prvom rade musí zistiť ich prítomnosť. Vírusy, podobne ako všetky parazity, majú vytvorené množstvo spôsobov, ako zabrániť ich rozpoznaniu a zničeniu." Vysvetľuje v statuse na sociálnej sieti vedec Jaroslav Flégr.
"Keď vyhrá pacient, telo sa vírusu rýchlo zbaví pomocou protilátok alebo bunkovej imunity a vytvorí imunologickú pamäť. Tá jednotlivcom pomôže ľahko a rýchlo prekonať budúce nákazy s vírusom. Ak vírus vyhrá, bude sa v tele dlhodobo chovať nekontrolovateľne. A aj keď človek nakoniec vyhrá a zlikviduje votrelca, jeho následná imunita bude slabá."
"V prípade imunity spôsobenej očkovaním dostávajú všetci zaočkovaní podobné množstvo antigénu. A tiež množstvo pomocných látok. Vakcína však neobsahuje vírus, takže vírus nemôže uplatniť žiadny zo svojich dômyselných trikov na vypnutie imunity. Réžia imunity je tak v rukách obrancu - človeka, nie útočníka - vírusu. Všetci zaočkovaní majú podobne silnú, zvyčajne dostatočne silnú imunitu."
"Rovnako je jasné, že nie je vhodné očkovať niekoho, kto práve bojuje s covidom. Chorej osobe síce pravdepodobne vakcína neublíži, ale očkovanie nemusí byť veľmi účinné."
"A tiež je jasné, že čo najrýchlejšie musíme populáciu zaočkovať. Vakcíny by sme mali kúpiť doslova za akúkoľvek cenu a nečakať na nárast produkcie nižšiu cenu." Pripomína a vysvetľuje na sociálnej sieti Jaroslav Flégr.