Známy spisovateľ Gustáv Murín vydal najnovšie knihu o generálovi Milanovi Lučanskom. Hlavný denník prináša exkluzívne vybrané ukážky tejto knihy s láskavým dovolením autora.

Kapitola: Lučanský a Černák

Dnes si už ťažko bežný čitateľ vie predstaviť, čo to bolo postaviť sa čelom beštiálnemu mafiánskemu zabijakovi Černákovi, ktorý sa vo vraždení priam vyžíval. Politická kamarila okolo Matoviča sa pokúša čo najviac zhadzovať pamiatku jedného z tých, kto v tomto súboji za našu spoločnú bezpečnosť riskoval najviac – generála Milana Lučanského. Myslia si iste, že sa tým akosi vyvinia z jeho násilnej smrti.

Z ich pohľadu je to pochopiteľné – kým on bojoval proti zločinu, Matovič robil kšefty s usvedčeným mega-podvodníkom Majským a Kollár robil šoféra mafiánskemu bossovi Žaluďovi. Preto si pripomeňme základné fakty o tých časoch vďaka rozhovoru Vandy Vavrovej s bývalým šéfom Útvaru na odhaľovanie organizovaného zločinu (ÚBOK), Ivanom Ševčíkom, ktorý roky vyšetroval s Milanom Lučanským a ďalšími nemnohými statočnými v špeciálnom tíme Černákovu trestnú činnosť (Pravda):



Černák sa po rokoch mlčania začal vyjadrovať pre médiá, napísal knihu. Ako si to vysvetľujete?

Ozval sa, a to veľmi sofistikovane a účelovo. Mlčanie mohol prelomiť už počas vyšetrovania. Ale on to neurobil, len skúšal a taktizoval. Dnes využíva túžbu novinárov po senzáciách. Niektorí zverejňujú to, čo potrebuje, čím sa mu darí ovplyvňovať verejnú mienku vo svoj prospech a môže manipulovať aj orgány činné v trestnom konaní. Pozná niekto jeho duševné rozpoloženie, psychologický profil, možnosť resocializácie (nápravy) a možnosť recidívy? Vieme, prečo zrazu tak ochotne rozpráva?

Černák pozná celý priebeh trestného činu, vie si spočítať živých a mŕtvych, spolupáchateľov a prítomné osoby. Môže režírovať, kombinovať. Bol by som obzvlášť opatrný pri hodnotení dôkazov, ktoré mi predloží tento kajúcnik.

Vybavuje si účty s tými, ktorí ho poslali za mreže?

Myslím si, že je to pomsta. Týmto spôsobom chce zastrašiť a odradiť ďalších možných svedkov.

Ako dlho ste vyšetrovali trestnú činnosť, ktorú páchal Černák a jeho komplici?

Na Černákovi sme pracovali niekoľko rokov. Vyšetrovanie bolo náročné, ale aj napriek tomu precízne a dôsledné. Veď po asi dvadsiatich rokoch sme našli nielen telá obetí, ale aj DNA poškodených na mieste činu.

Všetci svedkovia a poškodení, ktorí vo veci vypovedali, boli podrobne vypočutí. Boli to spontánne výpovede, doplnené množstvom otázok nielen od vyšetrovateľov, ale aj od prokurátorov a obhajcov obvineného Černáka. Každá výpoveď bola podrobne analyzovaná a na jej základe bolo stanovených mnoho ďalších úkonov, ktoré túto výpoveď verifikovali, prípadne vyvrátili.



Špecializovaný tím mal len 10 ľudí, tvorili ho dvaja vyšetrovatelia a 8 operatívnych pracovníkov, ktorí sa navzájom poznali a dôverovali si. Najväčšou devízou tohto tímu boli najlepší operatívci, špička slovenskej kriminalistiky, ktorí poznali tie najhoršie 90. roky slovenskej mafie...

Prečo sa spočiatku vyšetrovala len ekonomická trestná činnosť Černáka?

Vždy sa začína s tým, čo máte v ruke. V roku 1997 sa začalo ekonomickou trestnou činnosťou, pri ktorej sa otvorila aj vražda poľského občana. Tam sa Černákovi a celej skupine jasne ukázalo, že nestoja nad zákonom, ako si to dovtedy mylne mysleli.

Neochránil ich nikto, nepomohli ani tie deklarované kontakty na políciu, prokuratúru, súdy a politikov. Prečo sa o týchto kontaktoch doteraz nevyjadril? Prečo sa im nevenoval vo svojej knihe?

Vtedy sme zadržali celú skupinu, vrátane Miloša K., Jána K., bratov I., policajta K. a ďalších členov. Všetci boli právoplatne odsúdení, svoje si odsedeli. Nepomohli im žiadne známosti.



Takže aká beztrestnosť? Aká náprava nastala u neho ? Napríklad organizovaním vraždy Mariána Karcela spoza mreží? Robil si niekto štatistiku trestnej činnosti pred a po rozložení skupiny okolo M. Č.?

Mali by sme sa zamyslieť, koľko ľudí zomrelo v tom období násilnou smrťou a ako sa demonštrovala sila a neohrozenosť.

Viete koľko času, síl a prostriedkov stálo spoločnosť toto vyšetrovanie? A zrazu tu odsúdený ide spochybňovať nielen proces, ale celý systém, ktorý mu podľa neho ublížil. Napíše knižku, v ktorej sa snaží očistiť a urobiť zo seba mučeníka. Ale nezachytil som, že by sa ospravedlnil matkám po obetiach, že by ich nejako odškodnil, a tak ukázal snahu o nápravu svojho zvráteného života.

Chce teraz presvedčiť verejnosť, že sa za tie roky zmenil?

Je to jeho taktika. Nasypať si popol na hlavu, ukázať prstom na iných a odpútať od seba pozornosť. Spochybňovať systém, kriminalizovať ľudí. Šikovné. Treba byť pri ňom obzvlášť opatrný a precízny. Tu platí dvakrát meraj a raz rež. Ja by som meral 3-krát.



A aj tom usvedčovaní brutálneho mafiánskeho bossa Černáka je ďalší, pôvodne knižný, rozhovor s vtedy plk. Mgr. Milanom Lučanským, bývalým riaditeľom odboru Úradu boja proti organizovanej kriminalite (ÚBOK), zástupcom vedúceho špecializovaného tímu a vedúcim operatívnej skupiny. V danej chvíli nútene postavenom mimo službu, ktorej venoval celý svoj život:

Tím, v ktorom ste hral dôležitú úlohu, má veľkú zásluhu na rozložení jadra Černákovej zločineckej skupiny. Aké to bolo, keď odrazu začali jeho najbližší komplici vypovedať a teda aj Váš vzájomný vzťah sa zmenil?

To, či som hral dôležitú úlohu, si po rozhodnutí ľudí, ktorí by to mali v prvom rade oceniť, už nemyslím a bežní ľudia sú ľahko ovplyvniteľní a vidia za tým prácu polície ako takej a nie jednotlivcov, ktorým by za to mali byť vďační. A čo sa týka Černákových komplicov, k tomu je ťažko sa vyjadrovať.

Jedno je však isté, veľa ľudí z okolia ich skupiny dnes už nie sú medzi živými, je veľký odstup času, veľa vecí sa zmenilo. Možno je pohľad ich samotných na tú dobu tiež iný. O veciach, ktorých sa v tom krátkom čase udialo veľa, mali čas rozmýšľať. Je ťažké po toľkých rokoch nájsť absolútnu pravdu a určite by som si na niektoré veci a skutočnosti, ktoré predchádzali ich spáchaniu, ťažko spomenul aj ja sám, keby som bol ako nestranný pozorovateľ.



Bolo by to jedine v tom prípade, že by som si robil poznámky a bol by som pri každej jednej vražde. A ďalšou skutočnosťou sa mal zaoberať podľa mňa aj súd a to z jednoduchého ľudského pohľadu. Aký vplyv a následky na ľudí, ktorí boli ako pozorovatelia, či účastníci tohto konania to muselo zanechať?

Vieme o psychologických následkoch z vojny, kde sa ľudia stretávajú s násilnými činmi, ale nevieme nič o ľuďoch, ktorí chodia okolo nás a vystupujú ako svedkovia. Je však veľa vecí a výpovedí, ktoré sa v spisoch nikdy neobjavia a hovoria v ich prospech a jazýček váh prikláňa na ich stranu. Nehovoriac o gestikulácii a strachu v ich očiach.

Prečo ste sa vôbec dal na túto profesiu, ktorá je skôr poslaním, než povolaním?

Prečo? Asi preto, lebo to tak muselo byť. Ďakujem za to svojim rodičom a starej mame, ktorí mi ako malému čítali a rozprávali rozprávky o tom, ako dobro vždy vyhrá nad zlom. Nikdy som si to nechcel pripustiť, ale podvedomie človeka, tak ako v mojom prípade, tak aj v Černákovom prípade, určite viedlo kroky nášho, respektíve môjho života. Až neskôr som pochopil, že sa prirodzene riadim základným životným krédom: „Načo je človek na svete, keď ho nedokáže urobiť lepším?“



Veď tu sa nejedná o triedenie odpadu, ako sú plasty a papier, ale triedenie ľudí. Bolo to súčasťou mojej prace a môjho myslenia. Tak si človek uvedomí, že na skorumpovanej strane myslenia musí začať pokusom čistiť ho od najhrubšej špiny. Myslím, že história ukáže, že toto bolo to správne rozhodnutie odhliadnuc od skutočnosti, že to menšie zlo zostalo nepotrestané.

Veľa krát ma s kolegami znechutil postoj nadriadených. Niekedy si kladiem otázku – prečo? Bolo to preto, lebo boli skorumpovaní? Nie, jednoducho sa báli, veď mali vlastné rodiny, vlastné životy. A spoločnosť by ich v prípade problémov hodila cez palubu, bez toho, aby sa spýtala na ich názor. Veľa krát, tak ako možno aj teraz, sme si povedali – celý svet sa zachrániť nedá. Ale nepokúsiť sa o jeho záchranu by bola chyba.

Uvedomili sme si to, až keď sme sa, ako to povedal jeden sudca, po pás brodili v špine a po ramená hrabali v krvi. O to smutnejšie je znovu konštatovanie kto z tých, ktorí sa dnes stavajú do svetla reflektorov, urobili pre túto spoločnosť viac, než sa podarilo nám. Kde boli v rokoch 1995 až 2004, keď sa radoví policajti báli zastavovať tradičné tmavé  BMW 5 a S-classové mercedesy...



Milan Lučanský vtedy nikoho nemenoval, ale podľa pamätníkov k tým, čo sa báli v špecializovanom tíme proti Černákovi a ďalším mafiánom bojovať bol aj –  Peter Kovařík, súčasný prezident PZ SR!

Údajne: „Tento Kovařík, keď bol zriadený tím na Černáka, a on mal v ňom byť, začal kričať, že on sa nedá zabiť, že má rodinu a chcel ujsť z miestnosti. Milanov kolega Jožo Mičieta vyskočil a zamkol dvere aby nemohol Kovařík ujsť.“

Isté je, že o Kovaříkovi nie je v tých ťažkých časoch počuť, ale má pre súčasný režim vhodné školenie, keď bol bez výberového konania v rokoch 2013 až 2017 menovaný policajným pridelencom vo Washingtone. Kryje sa to s dobou, kedy bol ministrom vnútra Róbert Kaliňák a na takéto posty sa „odkladajú“ policajní funkcionári, ktorých nechcete mať doma.



Ibaže Kovařík sa pod tlakom vtedajšej opozície, súčasnej vládnej koalície, vrátil, aby vyhral konkurz na post vedúceho protikorupčného odboru Úradu vlády SR. A to aj napriek tomu, že ešte v roku 2004 mal ako zástupca riaditeľa a súčasne vedúci oddelenia vyšetrovania korupcie a závažnej ekonomickej trestnej činnosti neuspokojivé výsledky na detektore lži pri odpovediach na otázky korupcie či úniku informácií. Veď na poste vedúceho protikorupčného odboru o ňom ani nebolo veľmi počuť.

Tak si len pripomeňme, že do prvej línie boja s mafiou sa mu podľa pamätníkov údajne nechcelo. Ale osvedčil sa ako vzorný administrátor príkazov, nech by boli od kohokoľvek a akékoľvek?

Isté je to, že pod jeho velením nastali orgie brutálne vedeného zatýkania jeho zaslúžilejších kolegov a to zvlášť okázalo ponižujúcim spôsobom za účasti na to privolaných novinárskych hyen. Vzorne kryl aj smrť generála Lučanského. A za odmenu bol koaličnými poslancami odporučený na stálu funkciu prezidenta PZ SR, čo znamenalo jeho vymenovanie.