Pojem kajúcnik je podľa odborníčky Danice Caisovej iba krajším pomenovaním pre udavača, informuje portál Pluska.

Asi najznámejším kajúcnikom je Ľudovít Makó, bývalý šéf Kriminálneho úradu Finančnej správy. Po jeho výpovediach polícia pozatýkala viacerých bývalých vysokopostavených policajtov. Uznávaná psychiatrička Danica Caisová tvrdí, že pojem kajúcnik je len krajšie pomenovanie pre udavača, píše portál 1.pluska.sk.

Motívom kajúcnika je vlastný prospech

Caisová nevie, či udavači majú výčitky svedomia, keď „informujú“ príslušné orgány o niekdajších priateľoch, kolegoch a spolupracovníkoch. Verí, že aspoň časť z nich hryzie svedomie. „Musím povedať, že toto novodobé kajúcnictvo nemá nič spoločné s kontextom toho biblického, keď hriešnik ľutuje zlé skutky, keďže má pocit, že niekomu ublížil, poškodil mu alebo ho zradil a kňaz mu udelí rozhrešenie. V dnešnej dobe hovoríme skôr o vyvinení sa, ktoré s tým duchovným zmyslom nemá nič spoločné,“ vysvetľuje psychiatrička.

Ak si niekto myslí, že sa v kajúcnikovi naraz prebudil zväčšujúci sa pocit spravodlivosti, lebo sa to prieči jeho svedomiu, mýli sa. „V danom prípade by som povedala, že to zaváňa účelovosťou a vtedy je to podozrivé, lebo dá sa za tým vidieť  jediný motív a to vlastný prospech,“ konštatuje Caisová.

Podľa odborníčky musí udavač počítať s tým, že raz príde pomsta. „Pomstychtivosť je silná motivácia a v človeku pretrváva dlho. História pozná prípady, že odsúdený sa dostal na slobodu po mnohých desiatkach rokoch a pomstil sa tomu, kto ho dostal za mreže alebo jeho rodine. Všetko záleží od povahy človeka. Niekedy plynúci čas otupí pocit krivdy, ale občas ani desiatky rokov nič nezmenia a pocit krivdy nezmenšia,“ prízvukuje.

Bolo by čudné, keby bolo všetko čo povie „kajúcnik“ pravdivé

Bezpečnostný expert Matej Snopko tvrdí, že na človeka, ktorý sa ocitol za mrežami, pôsobí toto prostredie veľmi deprimujúco a mnohí sa s tým nedokážu vysporiadať. „Spočiatku si možno nahovára, že bude mlčať. Čas však uteká, stres sa zvyšuje a naraz prídu ponuky na zmiernenie trestu, čo však nie je zadarmo. Vtedy si tá osoba začne prepočítavať roky a jazyk sa jej rozviaže,“ hovorí bývalý kriminalista podľa Plusky.

Aj keď niekto ide do basy ako člen organizovanej skupiny s myšlienkou, že tam budú bojovať jeden za druhého, po niekoľkomesačnom pobyte vo väzbe názor zmení. V novom svete začína kopať každý za seba.

„Bolo by čudné, keby všetko, čo hovoria, bolo pravdivé. Povinnosťou orgánov činným v trestnom konaní je starostlivo preveriť ich výpovede a hľadať v nich skutočné dôkazy i (ne)poľahčujúce fakty v prospech i neprospech obvineného,“ zdôrazňuje Snopko.

Prax kriminalistu Snopka presvedčila, že reči o „zapredaní vlastnej matky“ pre osobný prospech sú pravdivé. „Náročná situácia a pobyt vo vyšetrovacej väzbe odhalia, čo je v človeku. Kto bol udavačom, tak v takejto chvíli sa to ešte zvýrazní. Osoba s pevným charakterom zotrvá na svojom, ak nedôjde k náhlemu skratu.

Podľa Snopka je kajúcnictvo ako obchod. „Dotknutá osoba pristúpi na dohodu bez výčitiek svedomia, hoci tie nálady sa menia. Raz je mu to jedno, že na niekoho nabonzoval, potom ľutuje, čo spravil, ale v konečnom dôsledku si to vie perfektne zdôvodniť, prečo to urobil a stotožní sa s takýmto vysvetlením,“ vysvetľuje bývalý kriminalista.