Mníšky, ktoré prevádzkovali kláštor v meste Speyer v Nemecku medzi rokmi 1960 a 1970 "prenajímali" osirelých chlapcov podnikateľom a duchovenstvu. Tí deti zneužívali niekedy aj niekoľko týždňov. A potom ich „vrátili“.

Niektoré siroty boli prinútené zúčastniť sa „párty a pôžitkov“ predtým, ako boli vrátené do kláštora, kde ich rehoľné sestry trestali za to, že mali „šaty pokrčené alebo pokryté spermou“.

Správa z vyšetrovania dospela k záveru, že počas dvoch desaťročí bolo týraných 175 detí, väčšinou chlapcov vo veku od 8 do 14 rokov. Niektorým deťom bolo zámerne zabránené adoptovať ich alebo ich vziať do náhradného domova, aby ich mníšky mohli naďalej prenajímať.



Vyšetrovanie však odmietlo priamo obviňovať mníšky, namiesto toho tvrdilo, že zneužívanie bolo výsledkom „systematických“ chýb riadenia a „zhovievavosti“ priznanej osobám obvineným z účasti na ohavných zločinoch.

Podrobnosti prenikli do tlače po tom, čo arcidiecéza odmietla zverejniť správu, pričom požadovali, aby novinári, ktorí si prezerali dokumenty, podpísali dohodu o mlčanlivosti. Všetci, ktorí sa zúčastnili tlačovej konferencie oznamujúcej ukončenie vyšetrovania, údajne odišli a odmietli dodržiavať podmienky Cirkvi.



Kolínska arcidiecéza uviedla, že správu zadržala, pretože nedokázala úplne vysvetliť svoju metodiku. Biskup Karl-Heinz Wiesmann, ktorý vedie arcidiecézu, však pre médiá uviedol, že správa o zneužívaní bola „taká krvavá“, že nebola vhodná pre verejnosť. Biskup tvrdí, že ho správa tak znepokojila, že si po prečítaní musel zobrať mesiac voľno.

Šokujúce odhalenia prichádzajú necelý rok po tom, čo sa samostatným vyšetrovaním zistilo, že berlínske školské úrady a senát podporili a obhájili umiestnenie detí do starostlivosti známych pedofilov. Vyšetrovanie zistilo, že 30-ročná politika, ktorá sa skončila v roku 2003, viedla k niekoľkým závažným prípadom zneužitia.