Otvorený list Obyčajným ľuďom napísal najnovšie aj prekladateľ a publicista Samo Marec. Prehovoril v ňom hlboko do duše politikom tejto strany či hnutia.

Text autora uverejnil portál komentare.sme.sk. V úvode Samo marec ubezpečuje adresátov svojho Otvoreného listu Obyčajným ľuďom, že stále ešte existuje čosi, čo "nás spája". A že všetkým ide zjavne o to isté.

Samo marec pripomína politikom z OĽaNO, že "pred desiatimi mesiacmi ste získali ústavnú väčšinu a to nie je málo. Tú ústavnú väčšinu ste získali preto, že to ľudia chceli nejako inak. Keď však hovorili, že to chcú nejako inak, nemysleli tým to, že to chcú presne tak isto, iba s dôvetkom, že vy nekradnete."

Autor pokračuje výpočtom skutočností, ktoré ho - a nielen jeho - zo strany OĽaNO sklamali: "Ste sa mnohokrát správali ako papaláši, ale neboli vyvodené žiadne dôsledky. Za tých desať mesiacov vieme povedať, že ste si zákony zmenili tak, aby sa do funkcií dostali vaši ľudia. Za tých desať mesiacov vieme naozaj spoľahlivo povedať, že ak je niekto váš, môže si robiť, čo chce."



Samo Marec spomína "test Ficom". V ňom ide o to, že v tomto teste sa položí otázka, "ako by ste to vnímali, Ak by to isté robil Robert Fico." Pisateľ Otvoreného listu OĽaNO vzápätí dodáva, že "už aj od toho sa však upustilo, lebo výsledky boli nepriaznivé – príliš často to totiž vychádzalo tak, že ak by to isté Fico naozaj robil, na transparenty poslanca Matoviča by padla polovica Muránskej planiny."

Publicista, ktorý už tradične skvele žongluje so slovami a slovnými spojeniami pridáva túto úvahu: "A tak sme sa za desať mesiacov dostali až sem: vy predsa nie ste ako Fico, a ak aj ste ako Fico, tak nie ste ako Fico, lebo nekradnete, ale to tiež len preto, že niektorí tam od vás sa ešte len chystajú. A ak niekto navrhne ten test Ficom, tak vlastne návrat toho Fica chce. A dovolené je všetko, lebo inak sa vráti Fico, ktorý sa vráti aj tak, teda, ak zdravíčko bude slúžiť."

Otvorený list Obyčajným ľuďom pokračuje medzititulkom "ste majitelia pravdy". Vyčíta im, že "za desať mesiacov sme premrhali obrovské množstvo času diskusiou o tých najabsurdnejších nápadoch, akoby riadenie krajiny bolo jedným veľkým pokusom. Za desať mesiacov sme si zvykli na to, že sa tu bežne posiela kopať hroby."



"Za desať mesiacov ste už za nepriateľa označili úplne každého až po posledného školníka, len preto, že si dovolil povedať, že niečo možno nerobíte celkom správne. Veď prakticky neexistuje spôsob, ako vám niečo vytknúť bez toho, aby sa z človeka nestal nepriateľ štátu." Triafa klinec po hlavičke odosielateľ otvoreného listu Samo Marec.

"Lenže vy nie ste štát." Pripomína im cez web komentare.sme.sk. "Nie ste a nebudete, lebo takto to nefunguje. Máte to podľa všetkého pomýlené, tak si vysvetlime základy demokracie: my nie sme vaši poddaní, to vy ste jedni z nás, teoreticky by ste dokonca mali byť tí najlepší zo všetkých. To my sme zvolili vás, a nie naopak, ste tam vďaka nám a z našej vôle. Slúžiť máte vy nám, nie naopak." Upozorňuje na hlavnú zásadu v zastupiteľskej demokracii publicista Marec.

A otvára hnutiu OĽaNO oči, teda, pokúša sa o to: "Stratili ste kontakt s realitou. Vidíme, ako ste ho stratili. Vidíme tú opitú roztopaš víťazov, ktorí vedia, že teraz sú na rade oni, cítime to opojenie mocou, ten pocit, keď ste dospeli ku konečnej a definitívnej pravde. A nikomu inému nebola daná, to len vás osvietilo, takže ju zo svojho stolca vysvetľujete, aj keď trpezlivosť vám už trochu dochádza, lebo viete, aké to je, baviť sa s blbcami. Hrach na stenu. Veď vy vôbec nerozumiete, čo sa deje. Vy to nevidíte a nepočujete, vy ten život nežijete. Nevšimli ste si to."

"Toto je nejaká paródia na realitu, určite to musí byť nejaký sociálny experiment. Mechanizmy nefungujú, kompetencie neexistujú, procesy nie sú, zákony neplatia – a ak upozorníte, že neplatia, tak chcete návrat pomaly už aj Márie Terézie." Píše ďalej Samo Marec.



"Namiesto normálnej vlády úraduje v štáte a aj na internete – čo je vlastne to isté – akčná dvojka zložená z premiéra a jeho Naďa; z dvoch ľudí, ktorých život posadil do funkcií, ktoré ich presahujú, a oni sa nimi dali opantať." Konštatuje autor otvoreného listu.

na dokreslenie smutného stavu ešte v tejto súvislosti marec dodáva: "Zasahujú všade, kde treba; každému vysvetlia, kto, prečo a ako klame, čo je zač, kto ho platí a aká je pravda. Lebo oni ju majú, oni k nej už dospeli. Potom ju občas vymažú. A je pritom jedno, či ide o poslancov koaličných, alebo opozičných, či ide o partnerov, alebo nepriateľov, lebo z definície sú nepriatelia vlastne všetci. V ich svete platí prezumpcia viny, zle chce úplne každý; keď sa ozýva, aj keď mlčí. Prísahy lojality sa neskladajú pravdepodobne len preto, že hromadné podujatia sa teraz nedajú organizovať."

"Rýchlo sa to stalo, ale to bude asi aj tou mentálnou výbavou. Rýchlo sa to stalo, príliš rýchlo prišiel ten pocit, že ste vo funkcii, takže máte pravdu; že ste vo funkcii, takže ste neomylní. Že ste vo funkcii, takže všetci sú hlupáci, len vy ste AG test." Píše Samo Marec na webe komentare.sme.sk.

"Nevidíte to, my to vidíme, ale ešte aj to, že to vidíme – tú nesmiernu povýšenosť, tú bezohľadnosť a stratu zmyslu pre realitu, čo sa snúbi s osobnostnými nekvalitami –, vo vašom svete znamená, že chceme návrat Márie Terézie." Znie ďalší citát z Otvoreného listu Sama Mareca Obyčajným ľuďom.



"A takí ste zahľadení len a len do seba, tak veľmi sa obdivujete v tom zrkadle, až nerozumiete, že je to presne naopak." Nakladá marec ďalej.

Autor vyvracia aj tradičný protiargument "obyčajných" na akýkoľvek iný názor, ako prezentujú oni: "Nikoho návrat nechceme, problém je len v tom, že práve vy pre ten návrat robíte úplne všetko. A v tom opojení z víťazstva si to neuvedomujete, vôbec to nevidíte. Berte to ako varovanie, že takto to jednoducho ďalej nejde, musíte sa zobudiť. Nezobudíte sa, ale musíte sa. Ale nezobudíte sa. A presne tak to dopadne."

"Myslíte si totiž, že môžete všetko, že vaša misia je posvätná, ale to nie je pravda. Všetko totiž nemôžete takpovediac z princípu, ani vaša misia nie je posvätná; účel nikdy nemôže svätiť prostriedky. Hádam si to aspoň užijete, veď ste v tej funkcii prvý a poslednýkrát a sami to aj hovoríte. My ostatní to nejako prežijeme – toto, aj to, čo príde potom." To už sa Otvorený list obyčajným ľuďom blíži k záveru.

"Vy ste si totiž vôbec nevšimli, ako sa to zmenilo. Ešte stále žijete vo svete, v ktorom ste vyhrali voľby a máte ústavnú väčšinu, veď to bolo len pred desiatimi mesiacmi, tak to musí byť pravda. Vôbec si však neuvedomujete, že tých desať mesiacov, to sú celé roky a epochy; čo bolo, už nie je, čo platilo, už neplatí. Situácia sa zmenila, veď sa pozrite na prieskumy a spočítajte si, či by ste vyskladali aspoň jedenástku na dedinský futbal. Pozrite sa, kto je tam na prvom mieste. A porozmýšľajte, prečo asi." Znie úplne seriózny apel Sama Mareca.

Zhrnutie prichádza vo finále: "V rekordom čase ste podkopali dôveru ľudí ešte aj v to, že Zem sa točí. Nie, koronu vám naozaj nikto nezávidí, ale to tiež nie je tak, že postihla len vás. Sme tu aj my ľudia, ktorí v nej žijú. No a vy tým ľuďom – ešte stále opití víťazstvom, ktoré už vyprchalo, ale to ste si nevšimli – nadávate a hovoríte im, že to myslíte dobre, to len oni vám nerozumejú. Vy tú krajinu spasíte, aj keby sa bránila. Ešteže to neviete urobiť."

Samo Marec na portáli komentare.sme.sk končí svoj Otvorený list Obyčajným ľuďom nasledovnými slovami: "Nuž, áno, skôr alebo neskôr sa k presvedčeniu o vlastnej vyvolenosti a blbom národe dopracuje každý politik, len to obvykle trvá omnoho dlhšie ako desať mesiacov. Býva to totiž štádium posledné, potom je odchod do zabudnutia. Ale opäť, asi to bude tými osobnostnými nekvalitami. A teraz choďte a urazte sa, presne to je riešenie, áno."