O predsedovi Súdnej rady Jánovi Mazákovi sa kriticky vyjadruje čoraz viac sudcov. Hovoria, že zradil sudcovský stav, že je na strane likvidátorov justície…

Na túto tému sa pre Hlavné správy vyjadril aj signatár Výzvy sudcov na zachovanie demokracie a právneho štátu, signatár Otvoreného listu sudcov SR, autor viacerých rozhovorov a článkov, autor knihy Zrodenie Európy, sudca Patrik Števík

NE CREDAS AURUM, QUIDQUID RESPLENDET UT AURUM,

Nie je všetko zlato, čo sa blyští, znie slovenský preklad tejto múdrosti. Prenesené na ľudí, posolstvo príslovia nás varuje, aby sme hneď neakceptovali niekoho, kto vyzerá úžasne.

Pána Jána Mazáka osobne nepoznám. Je to však neprehliadnuteľná osoba nášho verejného života. Keďže je verejne činnou osobou, môžem si o ňom urobiť názor na základe jeho curriculum vitae, jeho skutkov a vyjadrení. Na základe titulov, ktoré obklopujú jeho meno, by mal človek nadobudnúť dojem, že ide o človeka mimoriadne vzdelaného. Keď k tomu pridáme prehľad funkcií, ktoré v živote zastával a jeho vek, tak človek je automaticky náchylný k obrovskému rešpektu a úcte.



V živote sa však často stáva, že prvý dojem klame. Naučiť sa ešte neznamená vedieť a dívať sa ešte neznamená vidieť. Diplomy a tituly nie sú zárukou vzdelaného, múdreho a dobrého človeka – takýto typ človeka vzniká ako produkt vlastnej povahy, charakteru, hodnôt a túžby po poznaní.

To, čo predvádza pán Mazák na pozícii predsedu Súdnej rady SR, nekorešponduje s prvým dojmom o jeho osobe. Jeho pracovným nástrojom sú arogancia, klamstvá a nekultivovanosť. Tieto znaky veľa napovedajú o jeho povahovej a charakterovej výbave. Vyzerá to tak, že pán Mazák si počas svojho života nedostatočne osvojil kultúrne a civilizačné návyky, ktoré patria k výbave európskeho človeka. Jeho verbálny prejav je síce gramaticky a rétoricky na úrovni, ale je často veľmi nekultivovaný – najmä vtedy, ak sa má vysporiadať so svojimi oponentmi. Skĺzava k cynizmu, ponižovaniu a klamstvám s vedomím, že obete jeho útokov sa nemôžu relevantne brániť, keďže nemajú možnosť vyjadriť sa v hlavnoprúdových médiách.

Čo si myslieť o hodnotových a odborných kvalitách človeka, ktorý má vo svojej funkcii zastupovať súdnu moc, dohliadať na ňu a zvyšovať jej dôveryhodnosť, ale robí opak? Jeho dookola sa opakujúci argument ohľadne skorumpovanosti justície, lebo Sklenka, Jankovská a zopár ďalších, zaváňa poruchou v argumentačnom reťazci pána Mazáka. Ak niekto nedokáže vidieť 1400 sudcov, ktorí si plnia riadne svoje povinnosti a vidí len zopár možno skorumpovaných, a preto masívne klame verejnosť o nefunkčnosti súdnictva a jeho korupčnosti, mali by sa kompetentní zamyslieť, čo s ním. No ale kde tých kompetentných vziať? Na zlepšenie argumentačnej schopnosti by som pánovi Mazákovi odporučil diela najväčšieho majstra dialektiky, gréckeho filozofa Platóna. Corpus Platonicum ho zorientuje aj v hodnotových, ontokozmologických, či štátoprávnych otázkach.



Vyššie uvedené postoje pána Mazáka totiž svedčia o tom, že vôbec nerozumie pojmu kauzálny nexus – príčinná súvislosť. Pán Mazák prichádza k záveru, že sudcovský stav je skorumpovaný preto, lebo sa našlo zopár možno skorumpovaných. To sa človek až vnútorne hanbí, že pán Mazák bol členom sudcovského stavu. Cez inštitút kolektívnej viny vyhlásil všetkých alebo väčšinu sudcov za skorumpovaných a nečestne tak zaplnil dieru po neexistujúcej príčinnej súvislosti.

Prečo sa pán Mazák takto správa? Lebo je nedemokraticky zmýšľajúci človek, ktorý buď nevie, čo je právny štát, alebo neuznáva krásu právneho štátu a trojdelenie moci v ňom. Lebo vie, že bol ikonizovaný, že je považovaný za autoritu, a že obete – sudcovia – sa nemajú ako brániť. Vie, že sudcovia nemajú do mainstreamových médií takmer žiadny prístup a vie, že väčšina sudcov je zastrašená, a preto sa neozvú. Rovnako vie, že v spoločnosti je určitá nespokojnosť so sudcami prirodzená, keďže z pojednavácích miestností odchádza 50 percent ľudí nespokojných, a túto skutočnosť zbabelo zneužíva.

Dehonestovaním sudcovského stavu a znižovaním jeho dôveryhodnosti v očiach laickej verejnosti sa pán Mazák snaží o legitimizáciu zásahov do justície a jej podriadenie vládnej moci. Pán Mazák nepôsobí ako odborník, ale ako politik a spolu s pani Kolíkovou sa snažia zo sudcu urobiť politického vazala cestou strachu. A prezidentka SR ľahkou rukou podpíše ústavné zmeny rozkladajúce právny štát.



A všetci sa pritom tvária ako fanúšikovia demokracie a právneho štátu. K tomu im pomáhajú inštitúcie ako Sudcovia za otvorenú justíciu. Ide pritom de facto o fiktívnu inštitúciu, ktorá vykazuje mytologické znaky: sú záhadní ako hrad v Karpatoch. Doteraz nezverejnili svoju základňu, a teda sa ani nevie, koho vlastne zastupujú. V súvislosti s touto iniciatívou sa objavujú iba dve mená, ale priestor na prezentáciu dostávajú oveľa väčší ako 640-členná stavovská organizácia Združenie sudcov Slovenska. Sudcovia na Slovensku si nezaslúžia sebabičujúcu iniciatívu, akou je Sudcovia za otvorenú justíciu, ktorá plní sny a ambície dvoch ľudí, ktorí majú potrebu vyzerať uvedomelo a budiť dojem sebapozorovania.

Vrátim sa k pánovi Mazákovi. Najlepšie, čo môže pán Mazák urobiť pre demokraciu a právny štát na Slovensku, je odísť tam, kam v jeho veku posiela sudcov ako nekompetentných. Teda do dôchodku.

Veľmi ma potešil fakt, že sudcovia sa začínajú ozývať a vyjadrujú nespokojnosť s daným stavom. Vzhľadom na veľkú mieru strachu, ktorý sudcovia dlhodobo pociťujú, je veľkým úspechom iniciatívy Otvoreného listu sudcov SR, že list do piatka podpísalo už cez 340 sudcov. Som presvedčený, že časom aj verejnosť pochopí, že je klamaná a zavádzaná, a postaví sa na stranu pravdy v duchu postrehu Abrahama Lincolna: „Môžete klamať svojím počínaním niektorých ľudí nejaký čas, niektorých dokonca po celý čas, ale nikdy nie všetkých po celý čas.“