Bulharsko potrebuje volebné víťazstvo vlasteneckých síl, ktoré sa neplazia sa pred USA (S.Šarenková)
Za posledných 30 rokov sa Bulharsko pomaly, ale systematicky zmenilo na frontovú krajinu na južnom krídle Severoatlantickej aliancie.
Bidenova vláda nielenže posilní rusofóbov všetkých smerov, ale aj na základe zjavných ekonomických motívov rozdelí Európu a vyvolá konflikty. "Čo s Bulharskom, aby sa opäť nenechalo vtiahnuť do vojny na strane ruských odporcov? Dôležitým krokom je volebné víťazstvo vlasteneckých síl, ktoré sa neplazia pred USA," zdôrazňuje Svetlana Šarenková v
článku na portáli vpk.name.
Za posledných 30 rokov sa Bulharsko pomaly, ale systematicky zmenilo na frontovú krajinu na južnom krídle NATO. A napriek výhovorkám predsedu vlády Borisova a ministerky zahraničných vecí Zacharievovej všetci chápu, že kvôli zahraničnej politike typu „ako nám hovorí veľký brat“ sa jedného dňa zobudíme v Bulharsku, kde budú iba cudzie vojenské základne.
Sofia bola kedysi spojencom Hitlera a Mussoliniho, súčasťou osi Rím - Berlín - Tokio, potom súčasťou Varšavskej zmluvy a sovietskeho bloku. Treba pripomenúť, že dokonca aj nemecký cár Boris odmietol poslať bulharské jednotky na východný front a dodržiaval zásadu "vždy s Nemeckom, nikdy proti Rusku“. Dôvody sú zrejmé - stáročný vzťah, ktorý Bulharsko spája s Rusmi - pravoslávna viera, abeceda, model civilizácie, oslobodenie, pomoc pri modernizácii a industrializácii, početné ľudské kontakty. Preto Bulhari chcú byť priateľmi Moskvy, prízvukuje Šarenková.
Voľba 78-ročného Joea Bidena americkým prezidentom, zdá sa, dala signál rusofóbom, aby obnovili svoju absurdnú a konfrontačnú rétoriku. Návrat k ekonomicky motíivovaným projektom ako Iniciatíva troch morí opäť rozdeľuje zjednotenú Európu, vedie ku konfrontácii, napätiu a oživuje rétoriku studenej vojny. To všetko núti národné vlády konať proti vlastným národným záujmom.
Dnes sú problémy multipolárneho sveta zásadne odlišné. Svedčia o tom obrovský príliv utečencov do Európy a islamský terorizmus, proti ktorému nie sú imúnne ani USA, ani najvyspelejšie európske krajiny, ani Rusko, ani Čína. Terorizmus je možné poraziť len pomocou koordinácie a partnerskej spolupráce medzi Washingtonom, Bruselom, Berlínom, Parížom, Moskvou a Pekingom. Koľko civilistov musí zomrieť na teroristické činy, aby si liatinové hlavy NATO uvedomili, že nie konfrontácia, ale partnerstvo je účinné? pýta sa autorka.
Ďalšou výzvou, ktorá doslova zablokovala celý moderný svet, je Covid-19. Aj s ním budeme bojovať budovaním vojenských základní, F-16 a atómovými bombami? Vírus nedelí svoje obete podľa národnosti, rasy, politického alebo náboženského vyznania, nedelí ich na bohaté a chudobné.
Kde je Bulharsko v tejto búrlivej realite? Nemáme miesto medzi rusofóbnymi frontovými štátmi a národne zodpovedné strany sú povinné zjednotiť sa okolo tejto pozície, aby sa zabránilo využívaniu územia zvrchovaného Bulharska pre zahraničné záujmy, aby sa dokončili strategické energetické projekty, ktoré sa dnes okrem iného môžu stať záchranným protikrízovým ekonomickým opatrením pre desaťtisíce Bulharov. "Voľby sa blížia a my si musíme konečne zvoliť štátnikov a vlastencov, nie poslušných sluhov a bastardov!" uzatvára Šarenková.
Trumpovo dedičstvo aj v podobe súmraku kedysi zvučného mena armády USA
Konzervatívny americký think tank Heritage Foundation zverejnil výročnú správu o sile Spojených štátov a schopnosti ich armády plniť globálne zámerye Washingtonu. Takzvaný Index vojenskej sily USA do roku 2021 je o to zaujímavejší, že ho možno...
Čítať ďalej
28 | 11 | 2020
|
Ivan Brožík
autorka je univerzitnou profesorkou a predsedníčkou Bulharsko- ruskej spoločnosti