Komentár Valentína Katasonova (Fond strategickej kultúry)

„Monumentálny prípad pre ministerstvo spravodlivosti a ľudí USA“

Už som písal, že takí americkí giganti z IT oblasti ako Amazon, Apple, Google, Facebook, Microsoft získali obrovskú moc nad celým svetom vrátane USA. 

Americké úrady sú mimoriadne znepokojené rýchlo sa zvyšujúcou kontrolou nad ekonomikou a politikou krajiny zo strany korporácií v Silicon Valley. V júli 2019 americké orgány zahájili rozsiahle vyšetrovanie štyroch technologických spoločností, aby preverili možné porušenia protimonopolných zákonov z ich strany. Federálna obchodná komisia USA sa rozhodla vykonať dohľad nad spoločnosťami Amazon a Facebook  a ministerstvo spravodlivosti začalo vyšetrovať spoločnosti Apple a Google. So začatím vlastného vyšetrovania oboznámili Snemovňu reprezentantov Kongresu USA. 

29. júla tohto roku sa konalo mimoriadne vypočutie v podvýbore pre protimonopolnú politiku Snemovne reprezentantov USA. Úrady získali viac ako 1,3 milióna dokumentov a stovky hodín nahrávok rozhovorov. Americký prezident vyjadril podporu  kongresovému vyšetrovaniu v nádeji, že to pomôže postaviť amerických IT gigantov na miesto. Najmä ak vezmeme do úvahy, že títo giganti sú protitrumpovskí, hrajú v prospech Joea Bidena. Koncom júla šéf Bieleho domu na twitteri napísal: „Ak Kongres nebude postupovať spravodlivo voči veľkým technologickým spoločnostiam… urobím to sám pomocou exekutívneho príkazu. Veľa rokov sa vo Washingtone vedú len rozhovory a nerobia žiadne kroky a obyvatelia našej krajiny ich už majú dosť“.

Viac ako dva mesiace po vypočutiach v Kongrese vydal začiatkom októbra podvýbor pre protimonopolnú politiku 450-stranovú správu po 16-mesačnom vyšetrovaní aktivít spoločností Facebook, Google, Apple a Amazon. Stanovili zoznam hlavných hriechov všetkých štyroch spoločností. Najbežnejšia formulácia - zneužitie moci, spôsobené monopolom. Konkrétnejšie ide o prípady zneužitia, ktoré zahŕňajú: 1) vnucovanie nekonkurenčných (nevýhodných) podmienok klientom a partnerom; 2) nekontrolovaný zber údajov; 3) neúmerné zvyšovanie poplatkov a cien; 4) vnucovanie svojich vlastných pravidiel trhu, ale ignorovanie vlastných pravidiel zo strany týchto korporácií; 5) slabá ochrana údajov a klesajúca kvalita služieb; 6) kontrola nad drvivou väčšinou startupov. 

Správa identifikovala hlavné oblasti činnosti IT monopolistov: Amazon - v internetovom obchode; Facebook - na trhu sociálnych sietí a online reklamy; Apple - v oblasti zariadení so systémom iOS (mobilné operačné systémy pre smartfony a elektronické tablety); Google - na trhu vyhľadávania a reklamy vo vyhľadávačoch.

V Kongrese USA nepanuje jednotný názor ohľadne toho, ako udržať IT gigantov na uzde. Najradikálnejšie návrhy - pristúpiť k ich rozdeleniu na časti. Napríklad z Facebooku vyčleniť služby Instagram a WhatsApp do samostatných nezávislých štruktúr. A z Google vyčleniť YouTube.

Niečo podobné sa podľa odborníkov dialo v USA na začiatku 30. rokov v bankovom sektore. V roku 1933 bol prijatý zákon Glass-Steagall Act, ktorý predvídal rozdelenie mnohých bankových gigantov z Wall Streetu na investičné a komerčné banky. Menej radikálni kongresmani navrhujú obmedziť sa na také všeobecné opatrenia, ako napríklad dať protimonopolným službám viac právomoci, sprísniť normy pre fúzie a akvizície atď. 

Kongres plánuje dopracovať správu po novembrových voľbách a po pracovnej prestávke kongresmanov. Po zverejnení predbežnej správy zareagovali korporácie Silikónovej mafie takmer okamžite. Vo všeobecnosti nesúhlasili so závermi kongresu a dali jasne najavo, že sa budú aktívne brániť. Tak, napríklad Google uviedol, že vedie čestný konkurenčný boj na rýchlo sa rozvíjajúcom trhu. Tento gigant správu skritizoval a uviedol, že obsahuje „zastarané a nepresné tvrdenia o konkurencii vo vyhľadávaní a v ďalších službách“. 

20. októbra však americké úrady prešli od všeobecných rozhovorov k činom: americké ministerstvo spravodlivosti podalo žalobu na spoločnosť Google a spoločnosť obvinilo z porušenia protimonopolných zákonov. Pripomeniem, že trhová kapitalizácia spoločnosti Google presiahla jeden bilión dolárov, patrí k top 5 najdrahším spoločnostiam v Spojených štátoch. Tržby (predaje) na konci minulého roka - dosiahli 162 miliárd dolárov (porovnateľné s HDP krajín ako Maďarsko alebo Kazachstan). Impérium Google zahŕňa dcérske spoločnosti so svetoznámymi značkami: YouTube, DoubleClick, On2 Technologies, Google Voice, Picnik, Aardvark, AdMob. V roku 2015 bola nad spoločnosťou Google vytvorená holdingová štruktúra s názvom Alphabet. 

Môžeme povedať, že žaloba podaná na spoločnosť Google je hromadnou žalobou. K vyhláseniu ministerstva spravodlivosti boli pripojené žaloby, ktoré predtým vypracovalo 11 štátov. Žaloby štátov pripravili ich generálni prokurátori a všetci sú republikáni. 

Žaloba obsahuje obvinenie (presnejšie podozrenie), že spoločnosť porušuje Shermanov zákon. Bol to prvý protimonopolný zákon v USA prijatý v roku 1890. Dôvodom jeho prijatia bolo vytvorenie gigantického ropného trustu Standard Oil Johnom Rockefellerom na konci 19. storočia. Po prijatí tohto zákona bol Rockefellerov monopol rozdelený. Neskôr sa tento zákon uplatnil aj viackrát, pričom najznámejším prípadom bolo rozdelenie telefónnej spoločnosti AT&T v 80. rokoch. 

Na súdny proces proti spoločnosti Google osobne dohliada generálny prokurátor William Barr, ktorý je považovaný za Trumpovho človeka. Spor so spoločnosťou Google je „monumentálnym prípadom pre americké ministerstvo spravodlivosti a ľudí USA“, uviedol Barr. Jeho zástupca Jeffrey Rosen na tlačovom brífingu zdôraznil, že Google sa stal „správcom internetu“ a „jednou z najbohatších spoločností na planéte“ vďaka nelegálnym obmedzeniam prístupu konkurentov na trh. Rosen tiež poznamenal, že Google ako monopolista spomaľuje technologický pokrok v odvetví. 

Ministerstvo spravodlivosti obviňuje spoločnosť z uzatvárania tajných dohôd s výrobcami mobilných telefónov, ako aj s telekomunikačnými operátormi a internetovými prehliadačmi: do prístrojov a zariadení boli primárne zabudované vyhľadávače Google (predinštalácia vyhľadávačov), za čo IT gigant vopred previedol peniaze svojim neoficiálnym „partnerom“. 

V žalobnom návrhu sa tiež opakuje pretrvávajúce obvinenie, že Google vlastní alebo kontroluje kanály, na ktoré pripadá zhruba 80% vyhľadávacích dopytov v USA. Takáto monopolizácia vyhľadávacej služby zvyšuje ceny pre inzerentov a obmedzuje výber pre spotrebiteľov. Pre vašu informáciu uvediem, že Google je v skutočnosti monopolistom na trhu s vyhľadávaním aj mimo USA. Celosvetovo sa podiel Googlu na tomto trhu odhaduje na viac ako 70%; v Rusku je to asi 60%. 

O čo sa v rámci tohto súdneho procesu usiluje ministerstvo spravodlivosti a generálny prokurátor, informuje americká tlačová agentúra Politico. 12. októbra niekoľko amerických médií s odvolaním sa na Politico rozšírilo správu, že americké ministerstvo spravodlivosti a generálni prokurátori štátov budú od spoločnosti Google požadovať predaj prehliadača Chrome a čast reklamného biznisu. Pre informáciu: Google Chrome je najpopulárnejším prehliadačom nielen v USA, ale aj na celom svete. Podľa spomínanej protimonopolnej správy Kongresu pripadá na prehliadač Google Chrome v krajine okolo 81% vyhľadávacích dopytov v počítačoch a 94% v mobilných zariadeniach. Podľa zdrojov Politico sa americké ministerstvo spravodlivosti pri príprave žalobného návrhu pýtalo u konkurentov spoločnosti a tretích strán, aká časť podnikania spoločnosti Google by sa mala predať, aby gigant prestal byť monopolistom.

Najpriaznivejším výsledkom súdneho konania pre spoločnosť Google je rozhodnutie o zaplatení pokuty. IT gigant je však na takéto verdikty zvyknutý. Takže v roku 2017 dostala spoločnosť pokutu vo výške 2,6 miliardy dolárov za propagáciu vlastnej obchodnej činnosti vo vyhľadávači. V roku 2018 - 4,9 miliárd dolárov za blokovanie konkurencie v operačnom systéme Android. V roku 2019 dostal Google v Európskej únii pokutu 1,7 miliardy dolárov za to, že americký gigant bránil webstránkam využívať konkurenčné firmy na prilákanie inzerentov. Spolu vo výške 9,2 miliárd dolárov. Pre Google je to ako pre slona zrnko. Čistý zisk spoločnosti je (miliardy dolárov): 2017 - 32,3; 2018 - 36,5; 2019 - 34.3. Za tri roky dosiahol čistý zisk 103,1 miliárd dolárov. Pokuty v porovnaní so ziskom za tri roky - najviac 8,9%. 

Skeptici predpokladajú, že to dopadne „ako vždy“: spoločnosť z toho vyviazne s pokutou. Mimochodom, neistota výsledku súdneho procesu sa zvyšuje aj kvôli tomu, že sa v Amerike blížia prezidentské voľby. Ak Donald Trump zostane v Bielom dome, bude to pre Google nepríjemný výsledok. Odborníci sa domnievajú, že za súčasným súdnym procesom proti gigantovi v oblasti IT stojí súčasný prezident USA.