Der Standard oslovil viacerých odborníkov zo 17-člennej komisie a spýtal sa ich na ich námietky. Väčšina z nich však chcela zostať v anonymite pred oficiálnym zverejnením správy komisie. Odborníci predovšetkým neskrývajú obavy, pokiaľ ide o logistiku spojenú s takýmto hromadným testovaním. 

V komisii prevláda názor, že hromadné testovanie by malo zmysel len vtedy, ak by sa nechalo otestovať minimálne 50 percent obyvateľov dvakrát za týždeň. Problémom je, ako by sa takéto rozsiahle testovanie vlastne realizovalo, a tiež, do akej miery sú testy spoľahlivé, ak by ich nerobil odborný zdravotnícky personál.

Rakúska vláda plánuje masové testovanie na COVID-19 v celej krajine. V rámci pilotu sa majú 5. a 6. decembra, resp. 7. až 9. decembra nechať otestovať všetci učitelia, a krátko na to, pred vianočnými sviatkami, má nasledovať hromadné testovanie všetkých obyvateľov. Nástojí na tom rakúsky spolkový kancelár Sebastian Kurz.

Problémom je aj nespoľahlivosť antigénových testov, uvádza Der Standard. Tie totiž ukážu pozitivitu len pri relatívne vysokej dávke vírusu. Ak je infekcia len na začiatku, nemajú zmysel. "Momentálne sa tieto rýchlotesty používajú u ľudí so symptómami", zdôraznil Günter Weiss, infektológ a riaditeľ univerzitnej Internej kliniky v Innsbrucku, ktorý je tiež členom odbornej komisie. Podľa jeho názoru použitie antigénových testov u ľudí bez symptómov v rámci hromadeného testovania nedáva veľký zmysel.

Falošný pocit bezpečia

Navyše, podľa odborníkov antigénové testy môžu viesť k tomu, že ľudia nadobudnú falošný pocit bezpečia. Hromadné testovanie pred Vianocami by tiež predstavovalo veľké riziko. Teoreticky by sa totiž človek, ktorý práve absolvoval antigénový test,  mohol nakaziť od niekoho iného už krátko po tom. Pri hromadnom testovaní treba zohľadniť aj tento aspekt. A práve preto sú s výsledkom hromadného testovania nespokojní aj mnohí na Slovensku, konštatuje denník.

Cielené testovanie

V odbornej komisii sú významné osobnosti ako Michael Binder, riaditeľ Zdravotníckeho združenia vo Viedni, Gerry Foitik, šéf urgentu v Rakúskom Červenom kríži, ale aj virologička Elisabeth Puchhammerová, odborník na stratégie Niki Popper, infektológ Herwig Kollaritsch či praktická lekárka Susanne Rabadyová.

Popper tvrdí, že komisia v žiadnom prípade nie je proti testovaniu ako takému, ale musí byť cielené na určité skupiny obyvateľov,  napríklad sociálne zariadenia či zdravotnícky personál. Treba mať vypracovanú stratégiu testovania. Hromadné testovanie navyše so sebou nesie nemalé sprievodné náklady.

Politici by sa mali podľa možnosti opierať o vedecké poznatky odborníkov. Tento princíp je mimoriadne dôležitý najmä v čase pandémie. V Rakúsku sa čoraz viac diskutuje, či tyrkysovo-zelená vládna koalícia venuje dostatočnú pozornosť názoru odborníkov. Posledným takým prípadom bolo, keď sa komisia sledujúca epidemiologický semafor vyslovila proti dodatočnému zatváraniu škôl pred tvrdým lockdownom, ku ktorému napokon aj tak došlo, uzatvára Der Standard.