Komentár Petra Šveca

Kto sa nepoučí z histórie, ten si ju zopakuje.

Výročie ústavného zákona o zániku ČaSFR a vzniku dvoch samostatných suverénnych štátov, plnoprávnych subjektov medzinárodného práva, nech je nám mementom, aby sme nikdy nedovolili odovzdávanie pilierov štátnosti akémukoľvek nadštátnemu subjektu.

Tomuto významnému medzníku predchádzal zápas o národnú slobodu po celom Slovensku. Každý zápas obsahuje utrpenie, ponižovanie, osočovanie, psychické týranie. Odhodlaných známych a neznámych národných buditeľov, hŕstky odvážnych a osvietených. Presne 25. novembra máme výročie, ktorému by každý hrdý národ venoval pozornosť. Pred 28 rokmi bolo v tento deň rozhodnuté o mierovom rozvode dvoch národov.

Naša štátna samostatnosť a suverenita nespadla z neba, ona bola vybojovaná. Nebudeme prekvapení, ak tento dátum znovu odignorujú všetky médiá. Hanba, ale zároveň signál. O to viac v kontraste s prijatím štátneho sviatku na deň oslavovaný masou protislovenských šovinistov, nenávidiacich slovenskú štátnosť a samostatnosť. Presadený tými, ktorí proti samostatnosti aktívne bojovali.



Stalo sa hanebnou tradíciou a štátnickou schizofréniou, že najvyšší predstavitelia nášho štátu prejdú tento deň bez povšimnutia. Nezvyknú vyjadriť ani len spomienku, aspoň základný rešpekt k tým, ktorí našu zatajenú štátnosť v duálnom štáte odkliali. My, spolutvorcovia štátnosti, dnes oslavujeme aj formálny zánik podmienok na rozmach čechoslovakistického šovinizmu.

Nevidíme rozdiel medzi praktikami protislovenských zákerností vtedajšej pseudo-federácie a vznikom superštátu pod značkou EÚ. Tak ako nám už 28 rokov nechýba Praha, tak nemáme ani najmenší dôvod na náhradu Prahy za Brusel. Aj o tom je dnešné výročie. Aby sme zlodejom nedovolili ukradnúť nám to najcennejšie, čo máme. Aby sme im nikdy neodovzdávali kľúče od bytu. Aby sme si ho chránili všetkými možnými zámkami. Aj pred solidaritou, vynucovanou  pri prerozdeľovaní migrantov. Aj pred vnucovaním cudzích hodnôt. Aj zvnútra, pred kolaborantmi a piatymi kolónami proti-štátnikov a zradcov.

Iba pripomenieme, že našou vlasťou bolo vždy výlučne a len Slovensko. Nech je tak pre každého občana Slovenskej republiky. Aj to je odkaz 25. novembra 1992.



Práve teraz v tichosti za clonou vytvorenou biologickou zbraňou Covid-19 podprahovo a nenápadne prebieha eliminácia národných štátností v EU, keď obrovskú pôžičku si berie subjekt, ktorý nemá ani meter štvorcový územia. Všetko patrí národným štátom, ručiť majú všetci, teda národné štáty. Vedenie EÚ už teraz tieto prostriedky zneužíva ako nástroj zastrašovania a vydierania pomocou svojvoľného určovania, ktorý štát je tzv. právny a ktorý nie. To treba povedať a hovoriť nahlas. O to skôr teraz, keď tradične zabúdame na poučenia najmä z vlastnej slovenskej, ideologicky nemanipulovanej histórie.

Tento dátum, 25. november, je dôvodom na oslavu najmä pre náš národ, ktorý si v ten deň vytvoril predpoklady na dlhodobé prežitie. Ide teda o dátum najvyššieho strategického významu. Aby bol začiatkom hnutia za zrušenie tzv. Lisabonskej zmluvy, ktorá robí z EÚ superštát.

Na 25. výročie spolu-otcovia štátnosti iniciovali vysoko nadčasový dokument s názvom Nitrianska deklarácia (www.nitrianskadeklaracia.sk). Deklarácia argumentačne upozorňuje na skutočnosti, ktoré dokazujú nelegitímne okliešťovanie suverenity Slovenska, spôsobované nezodpovedným konaním nášho politického vedenia štátu.



Spoločným odkazom 25. novembra je povinnosť nás všetkých povedať jasné NIE centralizovanej „federatívnej“ EÚ. V „integrovanej“ EÚ štáty nebudú mať žiadnu suverenitu, ani územnú zvrchovanosť. Treba oveľa menej Európy, podstatne menej integrácie, žiadnu diktatúru. Treba viac vzájomného rešpektu, viac demokracie a preto viac suverenity národným štátom.

Je našou povinnosťou chrániť suverenitu Slovenska, aby ju raz naši vnuci nemuseli krvou vybojovať späť od superštátu, ktorého etablovanie sa plazivou hypercentralizáciou a mediálnou manipuláciou stáva hrozivou skutočnosťou. To je skutočný odkaz výročia 25. novembra 1992.

V mene bývalých poslancov Federálneho zhromaždenia ČaSFR a Slovenskej národnej rady: Kamil  Haťapka,  Pavol  Hrivík,  Viliam Oberhauser, Štefan  Paulov,  Jozef  Prokeš,  Jozef  Šedovič,  Peter  Švec a slovenských suverenistov: Peter Božik, Tibor Danáč, Ivan Pauer.

Pozn.: Skonu istého cudzieho futbalistu sa v rovnaký deň venovali všetky médiá, pokračuje to na druhý deň. Významným sviatkom cudzích národov sa bežne venujú všetky médiá, tie sviatky nemusím ani vymenovať. Tejto významnej udalosti sa venovali iba dve médiá. Čosi to dokazuje. A nie je to nič pozitívne.