Klimatické plyny dosiahli v atmosfére rekordné hodnoty aj napriek globálnym obmedzeniam spôsobeným pandémiou koronavírusu, tvrdí Svetová meteorologická organizácia (WMO) - agentúra OSN.

Odhaduje sa, že v roku 2020 došlo v dôsledku prerušenia cestovania a iných činností k zníženiu emisií o 4,2% až 7,5%. WMO však uviedla, že išlo iba o „malý výkyv“ v kontinuálnom hromadení skleníkových plynov vo vzduchu spôsobený ľudskou činnosťou, informuje Guardian.

Správa WMO uviedla, že mesačný priemer hladiny CO2 za september na referenčnej stanici Mauna Loa na Havaji bol 411,3 ppm, oproti 408,5 ppm v septembri 2019. To isté bolo zaznamenané na Cape Grim v austrálskej Tasmánii, s nárastom na 410,8 ppm oproti 408,6 ppm z roku 2019.

V správe sa taktiež uvádza, že za celý rok 2019 došlo k „nárastu“ priemernej hladiny CO2, ktorá stúpla viac ako priemer za posledné desaťročie. Údaje ukazujú, že opatrenia na zníženie emisií nie sú v súčasnosti zďaleka dostačujúce na to, aby sa zabránilo najhorším dopadom klimatickej krízy.



Vedci počítajú s tým, že do roku 2030 musia emisie klesnúť o polovicu, aby bola šanca na obmedzenie globálneho otepľovania na 1,5 ° C, po ktorom budú aj tak stovky miliónov ľudí čeliť ďalším horúčavám, suchám, povodniam a chudobe. Tento mesiac na summite OSN v Glasgowe sa mali národy zaviazať, že zvýšia znižovanie emisií,  stretnutie sa však kvôli Covid-19 odložilo o rok.

„Pokles emisií súvisiaci s výlukou je v dlhodobom grafe iba malým zvratom. Potrebujeme trvalé vyrovnanie krivky,“ uviedol Petteri Taalas, generálny tajomník WMO. „Porušili sme globálnu ročnú hranicu 400 ppm za rok 2015 a len o štyri roky neskôr sme prekročili 410 ppm. Takáto miera nárastu sa v histórii našich meraní ešte nevyskytla.

„CO2 zostáva v atmosfére po celé storočia. Porovnateľná koncentrácia bola na Zemi naposledy pred 3 až 5 miliónmi rokov, keď bola teplota o 2 až 3 ° C vyššia a hladina mora bola vyššia o 10 až 20 metrov ako teraz. Ale nebolo tu 7,7 miliárd ľudských obyvateľov.“



Bulletin skleníkových plynov WMO, ktorý bol zverejnený v pondelok, ukazuje, že hladina CO2 v atmosfére je teraz o 50% vyššia ako v roku 1750, pred priemyselnou revolúciou. CO2 zachytáva dve tretiny tepla zadržiavaného na povrchu Zeme skleníkovými plynmi a tento otepľovací účinok sa od roku 1990 zvýšil o 45%.

Metán, ktorý je produkovaný dobytkom, ryžovými poliami a fosílnym palivom, je zodpovedný za 17% otepľovania. Jeho koncentrácia je dnes dvaapolnásobok predindustriálnej úrovne. Ďalším dôležitým skleníkovým plynom je oxid dusný, ktorý pochádza z nadmerného používania poľnohospodárskych hnojív a spaľovania lesov. Teraz je hladina oxidu dusného o 23% vyššia ako v roku 1750.



Údaje o skleníkových plynoch zhromažďuje sieť Global Atmosphere Watch, ktorá zahŕňa stanice v Arktíde, vysokých horách a na tropických ostrovoch. Tie naďalej fungovali napriek obmedzeniam Covid-19, ktoré bránili doplňovaniu zásob a rotácii personálu na často drsných a izolovaných miestach.

Talaas uviedol, že je potrebná „úplná transformácia našich priemyselných, energetických a dopravných systémov“. „Zmeny sú ekonomicky dostupné a technicky možné a ovplyvnili by náš každodenný život iba okrajovo,“ uviedol. „Je vítané, že rastúci počet krajín a spoločností sa zaviazalo k uhlíkovej neutralite. Viac už nemôžeme strácať čas," uzavrel Talaas.