Komentár Shada Islama (The Guardian)

Reforma nehumánnej utečeneckej politiky EÚ tiež znamená konfrontovať Orbánov pohľad na Európu ako nadradený, biely kresťanský klub.

Pevnosť Európa sa pretvára - nie je to však ľahká úloha. Ministri vnútra Európskej únie vo štvrtok začali proces nápravy nevyhovujúcej migračnej politiky bloku, len pár týždňov po tragickej devastácii utečeneckého tábora Moria na Lesbose. Nečakajte však žiadne rýchle zmeny. 27 krajín je hlboko rozdelených, pokiaľ ide o návrhy nového „paktu“ o azyle a migrácii.

Plán Európskej komisie požaduje rýchlejší predvstupový skríning a rýchle vrátenie osôb, ktoré azyl nezískajú. Dôraz sa kladie na ukončenie niekedy zámerne pomalých, nehumánnych a neefektívnych postupov riadenia situácie na hraniciach, ktoré vedú k mizerným a preplneným táborom ako je Moria, kde môžu žiť ľudia celé roky takmer nepovšimnutí.

Návrat osôb, ktorým bol odopretý azyl, by sa mohol riadiť pomocou novovymenovaného „koordinátora návratov EÚ“. Údaje EÚ ukazujú, že každý rok je zamietnutých približne 370 000 žiadostí, vylúčená je však iba tretina ľudí.



Ursula von der Leyen, predsedníčka Európskej komisie dúfa, že tieto a ďalšie zmeny presvedčia vlády EÚ, aby migráciu nepovažovali za zlo, ale za prínos, ktorý „definoval naše spoločnosti, obohatil naše kultúry a formoval mnoho našich životov“.

Avšak európski protimigrační zastáncovia tvrdej línie nič z toho za prínos nepovažujú. Kľúčovým záujmom Maďarska, Poľska, Slovenska a Českej republiky je, že utečenci musia byť počas vybavovania žiadostí o azyl držaní v „hotspotoch“ alebo v táboroch mimo územia EÚ, hoci - prinajmenšom - sa nezdá, že by niekto uprednostňoval bizarnú schému Priti Patelovej odosielania žiadateľov o azyl na ostrov Ascension v južnom Atlantiku.

Na druhej strane sa európski progresívci obávajú, že sa návrhy komisií príliš posúvajú smerom úplne doprava. Agentúry pre práva a mimovládne organizácie varujú, že pakt môže oslabiť ochranu niektorých z najzraniteľnejších ľudí na svete.



Polarizácia EÚ voči migrácii nie je nová. Nemecko a Švédsko privítali pred piatimi rokmi mnoho z 1,5 milióna utečencov utekajúcich pred vojnami na Blízkom východe. Štáty východného bloku to však vzali z inej stránky. Zablokovali úsilie EÚ o zavedenie systému kvót na prerozdelenie utečencov medzi 27 členských štátov.

Počet žiadateľov o azyl sa teraz znižuje, ale pre mnoho vlád EÚ sa migračná "kríza" nikdy neskončí. Je to preto, lebo problém nikdy nebol v číslach. Neúprosné argumenty Európy týkajúce sa hraničných kontrol, žiadostí o azyl a povinnej alebo dobrovoľnej „solidarity“ skrývajú temnejšiu diskusiu a hlbšiu priepasť.

Pýcha a predsudky sú skutočnými prekážkami, ktoré stoja v ceste dobre riadenej migračnej politike EÚ.

Diskusia o migrácii je zamotaná do skľučujúcich rekordov Európy v oblasti rasizmu , nárastu protimoslimského sentimentu a zložitých postkoloniálnych vzťahov kontinentu s južnými, najmä africkými susedmi. V hre je záväzok EÚ k demokracii, ľudským právam a zásadám právneho štátu. Ohrozená je aj globálna reputácia EÚ.



Európska komisárka pre vnútorné záležitosti Ylva Johanssonová môže povedať, že nechce z migrácie robiť drámu a brať ju ako „normálnu “ politiku. Ale predtým sa politici a tvorcovia politiky dohodnú na nových migračných pravidlách sa budú musieť vyrovnať s tromi blízkymi, ale zdanlivo nesúvisiacimi výzvami:

• Po prvé - Európa musí čeliť - a meniť - svoje predsudky týkajúce sa rasy, náboženstva a etnickej príslušnosti.


• Po druhé - mal by sa viesť úprimný rozhovor o európskych hodnotách a identite.


• Po tretie - Európa musí uznať naliehavosť reštartu vzťahov s africkými štátmi a ďalšími rýchlo sa rozvíjajúcimi krajinami.

Zhodou okolností, spolu s návrhmi na migráciu sú v súčasnosti na programe všetky tri otázky. Po tom, čo v máji v Európe vypukli protesty BLM, sa von der Leyenová zaviazala prijatím celého radu opatrení na odstránenie štrukturálneho rasizmu vrátane zabezpečenia väčšej rasovej rozmanitosti v inštitúciách „Brussels So White“. Pokiaľ ide o hodnoty, hoci tu boli skoršie pokusy uvaliť sankcie na Budapešť a Varšavu za porušenie hodnôt EÚ, exekutíva EÚ sleduje dôkladnejšiu kontrolu porušovania zásad zákona.



Po rokoch zanedbávania vzťahov s Afrikou je tu konečne toľko potrebné zameranie EÚ na budovanie "partnerstva rovný s rovným“ s kontinentom, aj keď podrobnosti sú stále v štádiu riešenia. Tieto rozhovory úzko súvisia navzájom a taktiež s debatou o migrácii. Mali by byť zlúčené do jednej reflexie na vysokej úrovni.

Okrem procesu naliehavá otázka, ktorá si vyžaduje odpoveď, znie - kto skutočne hovorí za Európu? Je to Viktor Orbán a jeho spojenci v takzvanej Vyšegradskej skupine krajín, ktorí chcú uzavretý, biely kresťanský klub; alebo je von der Leyenovej lyrická „ľudská a humánna“ antirasistická únia? A môže dôjsť k skutočnému zmiereniu s týmito úplne odlišnými - a konkurenčnými - víziami Európy?

Odpovedať nie je ľahké. Kritika Orbánových nenávistných antisemitských atribútov a odmietnutie otvorenej „paralelnej spoločnosti “, kde žijú moslimovia a kresťania, je ľahká. Existuje však viac jemných foriem predsudkov. Ťažšie už je neakceptovať nedávne vypovedanie „ islamského separatizmu “ francúzskym prezidentom Emmanuelom Macronom alebo nominácia eurokomisára na „podporu európskeho spôsobu života“.



Nič z toho nie je dobrým znamením pre rýchle rozhodnutie o migrácii, aj keď EÚ jednoznačne potrebuje migrantov pre ich schopnosti a talent, ale tiež ako prispievateľov do starnúcej európskej kasy a dôchodkových systémov. A pandémia odhalila koľko „základných funkcií “ na celom kontinente vykonávajú „kľúčoví pracovníci“, ktorí sú často migrantmi.

Portugalsko a Taliansko zaviedli systémy dočasnej amnestie pre utečencov, zatiaľ čo iní urýchlili pracovné povolenia alebo umožnili žiadateľom o azyl pracovať počas celého procesu podávania žiadosti.



A zatiaľ čo národné vlády váhajú aj nad humanitárnym prijímaním detí utečencov, ktoré sa stali bezdomovcami v Morii, miestne komunity reagujú na najnižšej úrovni. Hnutie nemeckých miest argumentuje tým, že môže samo pomôcť zmierniť krízu a dobrovoľne prilákalo viac žiadateľov o azyl. Dokonca aj niektorí nemeckí politici, zo začiatku naladení proti migrantom, údajne začali presadzovať umiernené názory na migráciu aj vďaka dôkazom, že sa utečenci úspešne integrujú.

Zabezpečenie dohody o novom, rozumnejšom a bezpečnejšom systéme riadenia migrácie bude pomalé a bolestivé. Je nepravdepodobné, že by Johanssonovej kolegovia prijali jej návrh vyjednávať o novom pakte s „chladnými hlavami a otvorenými srdciami“.

Shada Islam je bruselský komentátor záležitostí EÚ