Slovenský premiér sa ako prvý odhodlal pretestovať na koronavírus všetkých obyvateľov. Má na to síce podporu v koalícii, odborníci ale vravia niečo iné.

Použitie antigénových rýchlotestov na masové testovanie populácie predstavuje obrovské riziko, že limitácie týchto testov a veľké množstvo falošne pozitívnych a falošne negatívnych testov nesprávne informujú množstvo občanov, a tí môžu následne neprimerane zmeniť svoje správanie, píše vo svojom stanovisku matematik Richard Kollár, ktoré na stránke Spoločnosti všeobecných lekárov Slovenska (ďalej len SVLS) adresoval Igorovi Matovičovi. Už príbalové letáky týchto testov, podľa neho, upozorňujú, že tento test je vhodný len na testovanie pacientov s príznakmi ochorenia COVID-19. A že všetky pozitívne testy je odporúčané preverovať PCR diagnostikou. Avšak ešte oveľa viac informácií dávajú validačné štúdie testov.

Musíme porozumieť limitáciám testov a ich dôsledkom

Namiesto celoplošného testovania odporúča Kollár vložiť viac úsilia do masového posilnenia trasovania a PCR testovania najmä v zatiaľ menej postihnutých regiónoch. „Toto riešenie nám môže zabezpečiť v kombinácii s frekventovaným pretestovaním najväčších ložísk epidémie antigénovými testami (testovanie 2-krát týždenne počas dlhšieho obdobia) dostatočné neinvazívne opatrenie, ktoré má šancu výrazne zlepšiť epidemiologickú situáciu u nás,“ vysvetľuje Richard Kollár.

Pandémia koronavírusu SARS-CoV-2 je podľa neho o pozitivite a negativite, aj o falošnej pozitivite a falošnej negativite. A to nielen v komunikácii politikov, ale hlavne pri diagnostike, teda testovaní. „Bez toho, aby sme porozumeli limitáciám testov, ktoré používame, a tomu, aké dôsledky tieto limitácie môžu mať, je nemožné dobre sa rozhodovať o tom, ako tieto testy správne použiť,“ varuje Kollár premiéra.

Antigénové testy pomáhajú len odhadnúť vírus

„Antigénové rýchlotesty sú veľmi dobrým nástrojom na rýchlu diagnostiku ľudí, ktorí majú príznaky infekčných ochorení horných dýchacích ciest. Slúžia na to, aby rýchlo pomohli lekárom odhadnúť, či má testovaná osoba momentálne vysokú virálnu nálož vírusu SARS-CoV-2. Upozorňujem na slovo odhadnúť, nie je to slovo určiť,“ píše ďalej Richard Kollár.

Na spoľahlivé určenie toho, či má osoba prítomný vírus v horných dýchacích cestách aj vo väčšej miere je potrebný dlhší PCR test, avšak na to často v nemocnici pri triáži pacientov nie je čas a tak antigénové testy slúžia na rýchlu diagnostiku a neskôr sa informácia preveruje PCR testom. Preto antigénové testy prinášajú nový a účinný nástroj na boj s pandémiou. Podľa Kollára je skvelé, že ich máme aj na Slovensku, lebo najmä nemocnice ich potrebujú ako soľ.

Testy nie sú určené na masové testovanie obyvateľov

Na čo ale tieto testy nie sú určené, to je masové testovanie obyvateľstva. Už príbalové letáky týchto testov podľa Kollára upozorňujú, že tento test je vhodný len na testovanie pacientov s príznakmi ochorenia COVID-19. A že všetky pozitívne testy je odporúčané preverovať PCR diagnostikou. Avšak ešte oveľa viac informácií dávajú validačné štúdie testov.

„Pri nich treba povedať, že sa robili len na skupinách symptomatických ľudí, t.j. neboli v nich zahrnutí vôbec ľudia, ktorí nemali príznaky ochorenia. Navyše, nezahŕňajú vôbec neistotu ohľadom sterov, ktorá veľmi pravdepodobne výrazne ďalej limituje senzitivitu a špecificitu testov, špeciálne ak ich vykonáva osoba, ktorá nemá špeciálny tréning, či sú vykonávané v nedostatočne sterilnom prostredí,“ vysvetľuje ďalej Richard Kollár.

V Nemecku testy neodhalili v priemere každého štvrtého

Väčšina zakúpených antigénových testov u nás (10 miliónov z 13 miliónov) sú testy SD Biosensor Standard Q COVID-19 Ag Test. „Ich parametre boli v prierezovej štúdii organizácie Foundation for Innovative New Diagnostics validované na troch miestach, dvoch v Nemecku a jednom v Brazílii, spolu na vzorke viac ako 1600 ľudí. Všetko išlo o ľudí s príznakmi ochorení, brazílska bola u takmer 60% ľudí s nadmernou obezitou. V celej vzorke malo viac ako 30% niektorú z dôležitých komorbidít na COVID-19. Nešlo teda v žiadnom prípade o štandardnú vzorku populácie. Senzitivita testov bola v týchto podmienkach odhadnutá na 76,6% u časti vzoriek z Nemecka a na 91,0% u časti vzoriek z Brazílie. To znamená, že v Nemecku testy neodhalili v priemere jedného infikovaného zo štyroch,“ dodáva Kollár.

Antigénové testy nie sú určené pre ľudí pre bez príznakov

Ak sa teda testujú 4 milióny ľudí, ako v prípade Slovenska, tak je to štatisticky cca 80 000 falošne pozitívnych, ktorí však žiaden vírus v dýchacích cestách skutočne v čase testu nemajú. To, že tieto testy nespĺňajú nastavené podmienky verejného obstarávania, v ktorom boli nakúpené, je len detail, ktorý by mal zaujímať odborníkov na túto oblasť. Čo je však horšie, je to, že tieto údaje sú len priemerné na vzorke symptomatických testovaných.

Zlou správou je to, že antigénové testy nielenže nezachytávajú nižšie virálne nálože, ale ich presnosť nie je 100% ani pri veľmi vysokých virálnych náložiach. Tieto údaje sú však len pre ľudí s príznakmi ochorenia, máloktorá štúdia totiž tieto údaje uvádza pre ľudí bez príznakov, keďže tento test pre nich nie je vôbec určený.

Masové použitie antigénových rýchlotestov je obrovské riziko

Použitie antigénových rýchlotestov na masové testovanie populácie predstavuje obrovské riziko, že limitácie týchto testov a veľké množstvo falošne pozitívnych a falošne negatívnych testov nesprávne informujú množstvo občanov a tí môžu následne neprimerane zmeniť svoje správanie.

Problémom je najmä odhadovaných cca 25 000 falošne negatívnych, t.j. ľudí, ktorí dostanú signál, že nie sú infikovaní. Medzi nimi sa bude nachádzať stále aj vysoký počet ľudí, ktorí sú potenciálnymi superšíriteľmi. „Ani opakované pretestovanie o týždeň (nie o dva týždne, to by malo ešte menší efekt) tak pravdepodobne nedokáže dostatočne znížiť počet infikovaných v populácii na počet, ktorý zvláda trasovať súčasná infraštruktúra RÚVZ.

Existujú skutočne efektívne riešenia, hoci nie tak „svetové“

„Namiesto celoplošného testovania preto odporúčam vložiť viac úsilia do masového posilnenia trasovania a PCR testovania najmä v zatiaľ menej postihnutých regiónoch. Toto riešenie nám môže zabezpečiť v kombinácii s frekventovaným pretestovaním najväčších ložísk epidémie antigénovými testami (testovanie 2-krát týždenne počas dlhšieho obdobia) dostatočné neinvazívne opatrenie, ktoré má šancu výrazne zlepšiť epidemiologickú situáciu u nás,“ radí Richard Kollár nášmu premiérovi. Podľa neho sa dá kombinovať s rýchlotestami na hraniciach, v DSS a nemocniciach. Jednoducho existujú riešenia, ktoré možno nevyzerajú tak svetovo, ale môžu byť skutočne efektívne a jednoduchšie na logistickú realizáciu.