Konfrontačný typ komunikácie o témach súvisiacich s koronavírusovou krízou vo vnútri vládnej koalície, ale aj smerom k verejnosti je podľa poslanca Za ľudí Miroslava Kollára cestou do pekla pre celú spoločnosť i samotnú vládnu koalíciu. 

„Keby sme všetci na Slovensku komunikovali ako pani prezidentka, tak aj nastavenie spoločnosti a ochota akceptovať opatrenia a dôverovať im by bola vyššia,“ povedal Kollár v diskusnej relácii TASR TV. „Moja prosba na všetkých koaličných partnerov je, aby sme sa zamysleli nad spôsobom, akým navzájom komunikujeme,“ zdôraznil poslanec.

V aktuálnom spore premiéra Igora Matoviča (OĽANO) a ministra hospodárstva Richarda Sulíka (SaS) vníma rovinu komunikácie, ako aj vecnú stránku, teda či majú mať opatrenia vrátane zatvorenia divadiel, fitnescentier či zákazu konzumácie jedla v reštauráciách celoštátny alebo regionálny charakter. „V dnešnej situácii musia byť opatrenia zásadné a plošné, pričom o konkrétnych sa, samozrejme, dá diskutovať,“ tvrdí Kollár. „Počty pozitívne testovaných vystúpili tak vysoko, že v horizonte najbližších týždňov a mesiacov vytvárajú riziko, že kapacita slovenského zdravotníctva môže mať problém,“ upozorňuje poslanec.

Podľa Kollára sa dá rozumieť pozícii Sulíka, ktorý sa ako minister hospodárstva prioritne snaží minimalizovať dosahy opatrení na svoj rezort. A aj to, že poukazuje na nedostatok relevantných dát zo slovenského prostredia. „Treba povedať, že Igor Matovič má k dispozícii zahraničné štúdie, ktoré ukazujú, že pozitívne testovaní ľudia navštevovali reštaurácie násobne častejšie ako iní. Takže asi tam previazanosť bude,“ povedal Kollár. „Ale odpoveď Igora Matoviča je z môjho pohľadu neadekvátna,“ dodal v reakcii na premiérovu ostrú kritiku ministra hospodárstva.



Kollár so Sulíkom súhlasí v tom, že Slovensko dostatočne nevyužilo šancu realizovať v letných mesiacoch účinné preventívne opatrenia. „Podľa môjho názoru sme mohli skôr vyškoliť dostatočné kapacity na trasovanie, spustiť 'korona-aplikáciu', robiť lokálnu karanténu. To neznamená, že by sme na tom boli rovnako ako v prvej vlne, ale spomalili by sme nástup druhej a čísla by boli nižšie,“ uviedol Kollár.

Podobný problém vidí aj v oblasti kultúry, kde sa ministerka Natália Milanová (OĽANO) aktuálne snaží doplniť pomoc z rezortov práce a hospodárstva aj špeciálnymi kompenzáciami určenými pre kultúrnu obec. Na to potrebuje novelu dotačného zákona, ktorú už schválila vláda a na budúci týždeň by ju mal v skrátenom legislatívnom konaní prijať parlament, ale tiež databázu, na základe ktorej by dokázala ľudí pracujúcich v kultúrno-kreatívnom priemysle na rôznych pozíciách a úväzkoch identifikovať.



Preto ministerstvo kultúry zverejnilo formulár, prostredníctvom ktorého sa ľudia z prostredia kultúry môžu nahlasovať. „Už dávno sme mohli mať dáta o sektore. A mohli sme nastaviť pomoc. Lebo kultúrno-kreatívny priestor je tak komplikovaný z hľadiska pracovnoprávnych vzťahov, že drvivá väčšina tých ľudí (v prvej vlne, pozn. TASR) prepadla všetkými schémami pomoci,“ reaguje Kollár.

Kultúrno-kreatívny priemysel podľa neho na Slovensku produkuje takmer dve percentá HDP a ak nedostane pomoc rýchlo, môže časť infraštruktúry nenávratne zaniknúť. „Na vláde prešla novela zákona, ktorá umožní ministerstvu kultúry poskytovať aj sociálnu pomoc, nie iba dotačné schémy na vytvorenie nových umeleckých diel. Pani ministerka má ambíciu, že ak to všetko dobre dopadne, prvé peniaze by mohli ľudia dostávať na konci novembra,“ zhrnul Kollár.