Pred piatimi rokmi vstúpili vojenské sily Ruska do Sýrie. Ruská tlač porovnávala, čo sa zmenilo a čo to dalo samotnému Rusku.

Rovnako ako v Afganistane, aj ruská armáda sa v Sýrii objavila na pozvanie miestnej vlády v súlade so starou dohodou o mieri a spolupráci podpísanou ešte v „afganských časoch“ - v roku 1980. Tu sa podobnosti končia, konštatuje portál kp.ru.

V čase, keď sa Ruská armáda objavila v Sýrii, vojna tam prebiehala už 5 rokov. ISIS - teroristická organizácia zakázaná v Ruskej federácii a „sýrska slobodná armáda“ zložená z dezertérov, boli tvrdými protivníkmi. Ozbrojení, vycvičení a vedomí si vnútorných slabostí Asadovej armády. Do roku 2015 stratili oficiálne sýrske ozbrojené sily 80 percent svojho potenciálu. Vo všetkých väčších mestách boli ozbrojenci. Napríklad na to, aby ste sa dostali z jednej oblasti Damasku do druhej, bolo potrebné urobiť obchádzku 50 km, obísť okupované územia. Na území ruského veľvyslanectva v Damasku sa diplomati pohybovali po "zákopových" chodbách z vriec s pieskom.

Generálny štáb Ruskej federácie si bol v tejto fáze dobre vedomý nebezpečenstva účasti na tejto vojne. Preto bol zásah urobený bodovo. Oficiálne sa to volá: „Letecká podpora pre jednotky Sýrie, bez pozemnej operácie.“ Ruské zoskupenie v Sýrii tvorilo 4 000 ľudí a 70 lietadiel a vrtuľníkov, čo sú iba 2 percentá ruského vojenského letectva. Je tu však jeden detail - neustále striedanie ľudí a technológií.



Podľa ruského ministerstva obrany bojové skúsenosti v Sýrii už získalo 63 000 príslušníkov armády, 26 000 dôstojníkov a 434 generálov. Takmer 90 percent letového personálu ruských vzdušných síl bolo testovaných v bojových podmienkach!

Podľa západných expertov dokázala ruská armáda takmer vôbec prvýkrát v moderných dejinách uviesť do praxe spoločné operácie letectva, dronov, raketových síl, protivzdušnej obrany, elektronického boja a spravodajských systémov, satelitov vesmírnych síl. Aj v spojení s námornou flotilou.

Analytici z RAND (americké vojensko-politické výskumné centrum) zhrnuli prácu „bojového rozsahu“ v Sýrii. Sýria podľa nich dala kvalitatívny impulz rozvoju ruských ozbrojených síl. A portfólio vývozných objednávok pre ruský vojensko-priemyselný komplex sa zvýšilo. To všetko je zásluha „leteckej šou v sýrskej púšti“.

Na začiatku 21. storočia dostala teroristická vojna na severnom Kaukaze druhý dych. Po vytvorení „svetového kalifátu“ v Sýrii v roku 2013 tam boli prilákaní islamisti z celého sveta. Vrátane Ruska. Do roku 2015 odišlo zo Severného Kaukazu do Sýrie až 10 000 ozbrojencov a sympatizantov. Partizánska vojna v Rusku takmer okamžite utíchla. Rovnako ako v stredoázijských republikách. „Kalifát“ z nich vysal všetkých militantov.



Podľa ruského generálneho štábu letecká skupina zničila v Sýrii 35 000 militantov. V alternatívnej realite by boli títo wahhábisti „škodní“ v samotnom Rusku a v jeho stredoázijskom podbrušku. Ekonómovia z časopisu Forbes vypočítali, že na to, aby bolo možné na svojom území zadržať takúto armádu teroristov, by Rusko muselo v južnom federálnom okruhu umiestniť najmenej jednu ďalšiu armádu. Jej pohotovosť by stála 150 miliárd rubľov ročne. Nasadenie skupiny v Sýrii stojí podľa rovnakého Forbesu 58 miliárd.

Koľko stojí prístav a základňa v Stredozemnom mori? Na trhu nie je žiadna takáto ponuka. Rusko ich ale dostalo na 49 rokov na bezplatné použitie. Letecká základňa Khmeimim bola rozšírená a v prístave Tartus môže byť nasadených až 10 vojnových lodí vrátane jadrových.

Prvú výpravu ruskej flotily do Stredozemného mora zorganizovala v roku 1769 Katarína II. Stredomorská letka spočiatku sídlila v Egypte, Alexandrii a Port Saide, potom však bola prinútená presťahovať sa do sýrskeho Tartusu. A v roku 1992 bola stredomorská vojenská letka rozpustená.

A v roku 2015 sa koleso histórie naplno otočilo. Prvým dôvodom je, že vývoz ropy a zemného plynu je pre ruský rozpočet stále dôležitý. A tiež "triky OPEC" s kolapsom cien energie, ktoré môže Rusko potlačiť, pretože teraz kontroluje hlavnú cestu spájajúcu Západ a ropné oblasti Perzského zálivu. Je tu tiež dôležitý bod - priateľstvo s jedným z najvyspelejších štátov Blízkeho východu.

Podľa washingtonského Inštitútu pre politiku na Blízkom východe ruské spoločnosti ešte pred vojnou investovali v Sýrii 20 miliárd dolárov. Našťastie bolo kam investovať - ​​Sýria má chemický priemysel, farmaceutický priemysel, rafináciu ropy, metalurgiu, poľnohospodárstvo a ľahký priemysel. Keby Rusko nezasiahlo do vojny, celý tento kapitál by bol stratený. Niekoľko rokov mieru pomôže oživiť sýrsku ekonomiku a Rusko sa v tomto regióne presadí iba ako mierotvorca.

A kto povedal, že štatút „mierotvorcu päsťami“ neprináša praktické výhody? USA?