Kauza vraždy novinára Jána Kuciaka a jeho priateľky Martiny Kušnírovej je podľa ministra životného prostredia Jána Budaja (OĽANO) zrkadlom zla, ktoré sa na Slovensku nazbieralo z dôb komunizmu, ale aj éry privatizácie a doby, keď sa politika prešpikovala biznismenmi. 

„Mnohí občania, ktorí v sebe dodnes nosia víziu Novembra' 89, stále nemajú pocit, že sme vyhrali. Veď to, čo sme sa za posledný rok dozvedeli o súdnictve, prokuratúre, to je hrozný sebaobraz. Toto sme považovali za oporu spravodlivosti? Preto nezávidím sudcom z Kuciakovej kauzy,“ povedal Budaj v diskusii na Tablet.TV.

Budaj ocenil odsúdenie vykonávateľov vraždy, dodal však, že títo ľudia nemali žiadny motív vraždiť novinára a údajných objednávateľov súd spod obžaloby oslobodil. „Je správne, že súdy rozhodujú aj proti tlaku médií a verejnej mienky, lebo súdy majú rozhodovať podľa zákona a zistených skutočností. Ale zároveň platí, že je to sklamanie,“ povedal.

Čo sa týka Mariana K. a Aleny Zs., rozsudok ešte môže zmeniť odvolací súd. „Nesmieme poľaviť a musíme trvať na tom, aby pravda vyšla najavo, aj keby to malo trvať tridsať rokov. Tak isto v prípade Gauliedera či Remiáša,“ vyhlásil Budaj. „Často nedokážeme vypískať toho, kto by si to zaslúžil, alebo, naopak, zatlieskať tomu, kto si to zaslúži. Aj Ján Kuciak vo veľkej skromnosti robil pre Slovensko jednu úžasnú vec. A kým žil, potlesk nezaznel,“ dodal minister.



On sám aktuálne dostal spolu s Milanom Kňažkom štátnu cenu Jozefa Miloslava Hurbana za úlohu, ktorú zohrali počas Nežnej revolúcie. „Verím, že aj boj za spravodlivosť, napríklad aj v prípade vraždy Kuciaka, kryštalizuje rýchlejšie, než nám kryštalizovali hodnoty po revolúcii,“ reagoval Budaj. „Ako dlho trvá, kým sa uzná, že 21. august bol okupáciou? Slovenská republika dodnes nemá tento dátum ako pamätný deň. Až teraz v septembri to pani Remiášová predkladá. A je to práve Anna Remiášová, ktorá už 24 rokov čaká spravodlivosť a pravdu o svojom synovi, ktorý bol tiež zavraždený,“ povedal Budaj.

V odôvodnení ocenenia sa v prípade Budaja uvádza aj práca na ekologickom samizdate Bratislava nahlas z roku 1987. „Kolektív, ktorý sa zhromaždil okolo tohto manifestu, obžaloby režimu, potom tvoril jadro Verejnosti proti násiliu,“ konštatoval minister. Dodal, že v Bratislave sa síce rokmi výrazne zlepšilo napríklad ovzdušie, ale takmer polovica zistení z Bratislavy nahlas, žiaľ, stále platí. „Choďte do Istrochemu a nájdete tam obrovské znečistenie, máte tu Gumonku, máte tu bývalú Apolku, máte tu Kablo a ešte stále horiaci Slovnaft, ktorý komunisti postavili bez betónovej vane, bez izolácie, čo sa už nikde inde v Európe nestalo,“ upozornil.

Hoci v prípade Slovnaftu môže životnému prostrediu pomôcť využívanie modernejších výrobných technológií, Budaj by bol najradšej, keby sa z Bratislavy vysťahoval. „Hovoril som o tom otvorene aj so súčasným riaditeľom Slovnaftu,“ tvrdí Budaj. Vzhľadom na riziko, ktoré predstavuje Slovnaft pre spodné vody, by sa na takomto projekte mohla podieľať aj vláda. “Okrem toho (Slovnaft) zaberá jednu štvrtinu centrálnej časti Bratislavy. Je to už príliš vzácne územie, aby sme mali petrochemickú fabriku v centrálnej časti mesta,“ uzavrel minister životného prostredia.