Zem prechádza obrovským rádioaktívnym mrakom    
03 | 09 | 2020 I Ivan Brožík

Podľa štúdie zverejnenej v časopise Proceedings of the National Academy of Sciences Zem už 33 000 rokov prechádza obrovským rádioaktívnym mrakom, ktorý vznikol v dôsledku výbuchu supernovy.


Tisíce rokov tak spolu s medzihviezdnym prachom padal na Zem aj vzácny izotop železa - zvyšky po výbuchu supernovy. Práca vedcov z Austrálie, Rakúska a Nemecka je ďalším dôkazom toho, že takýto proces sa skutočne odohráva O úkaze píše portál rp.pl.

V posledných rokoch sa o izotop železa 60Fe zaujímalo niekoľko výskumných tímov. 60Fe má polčas rozpadu 2,6 milióna rokov, čo znamená, že sa po 15 miliónoch rokov úplne rozpadne. Vzorky nájdené na našej planéte nemôžu pochádzať z obdobia formovania Zeme, pretože by neprežili 4,6 miliardy rokov.

60Fe sa nachádzalo aj v snehoch Antarktídy. Pred niekoľkými rokmi americká kozmická sonda Advanced Composition Explorer detekovala izotop vo vesmíre okolo Zeme. Tím vedený Antonom Wallnerom z Austrálskej národnej univerzity v Canberre potvrdil prítomnosť 60Fe v piatich vzorkách hlbokomorských sedimentov odobratých na dvoch miestach. Vzorky siahajú do obdobia pred 33 000 rokmi.

11-miliardová medzera v našom chápaní histórie vesmíru bola konečne „naplnená“
Sloan Digital Sky Survey (SDSS) publikoval komplexnú 3D mapu vesmíru, ktorá predstavuje „jeden z najvýznamnejších pokrokov v kozmológii za posledných desať rokov,“ uviedol jeden expert, informuje portál RT. Čítať ďalej
22 | 07 | 2020 | Marek Molnár


Po celé roky sa bude slnečná sústava naďalej pohybovať v tomto medzihviezdnom oblaku Ak je tento “obal” zdrojom 60Fe, mali by sme vidieť výrazný nárast množstva tohto izotopu za posledných 33 000 rokov. Vtedy podľa autorov štúdie náš planetárny systém vstúpil do tejto zóny.

Autori štúdie publikovanej spoločnosťou Proceedings of the National Academy of Sciences poukazujú na to, že je možné, že existuje koexistencia zvyškov supernov spred miliónov rokov a Miestneho medzihviezdneho mraku.

Posledné výskumy naznačujú, že izotop železa 60Fe, zachytený v prachových časticiach, sa môže odrážať späť do medzihviezdneho média. Takže izotop môže pochádzať z ešte skoršej supernovy a to, čo meriame, je akási ozvena, povedal Wallner.

Podľa autorov štúdie bude najlepším spôsobom riešenia tejto otázky nájsť 60Fe staršie ako 40 000 rokov a zároveň mladšie ako milión rokov. Viac starších vzoriek naznačuje, že izotop je zo starodávnych supernov a väčšie množstvo mladších naznačuje, že zdrojom je miestny medzihviezdny mrak.

„Všetci sme Marťania!“: Prieskumníci vesmíru sa snažia vyriešiť záhadu života na Marse
Otvára sa okno na vyslanie vesmírnych plavidiel na červenú planétu a USA, Čína a Spojené Arabské Emiráty sa ho chystajú využiť Čítať ďalej
14 | 07 | 2020 | Mário Martinka