Taktiku boja proti envirnomnentálnym katastrofám bude treba prehodnotiť. Proti rope možno nasadiť ľudské vlasy.

Austrálska environmentálna biologička Megan Murray pre portál suddeutsche.de vysvetľuje, prečo sa ľudské vlasy už pri eliminácii následkov ropného znečistenia používajú, nateraz vo väčšej miere iba mimo Maurícia.

Poďme však najskôr na tento oceánsky ostrov, ktorý aktuálne bojuje s únikom ropy z poškodeného tankera, uviaznutého na korálovej bariére a rozpadávajúceho sa. Do tyrkysových vôd okolo ostrova sa vyliali tisíce litrov ropy. Časť z nákladu sa už podarilo prečerpať, no v nádržiach lode zostáva suroviny ešte stále veľa. A už aj tamojší obyvatelia v posledných dňoch nasledovali príklad poslankyne Joanny Bérengerovej a začali nosiť ostrihané vlasy na pláž. Nylonové nepremokavé plachty sa plnia vlasmi ako bariéra, ktorá udržuje ropu.



Megan Murray je environmentálna biologička na University of Technology v Austrálii. Špecializuje sa na látky, znečisťujúce životné prostredie a sanácie znečistení a roky skúma využitie ľudských vlasov pri environmentálnych katastrofách. Tvrdí, že “vlasy a kožušiny sú adsorbenty ropy”. Pozor, nejde o žiaden preklep. Adsorbent totiž nie je absorbent.

Adsorpcia je viazanie plynnej, kvapalnej alebo pevnej látky na povrch inej, obvykle pevnej látky. Absorpcia v chémii je proces rozpúšťania či pohlcovania plynnej látky v kvapaline alebo pevnej látke, tzv. absorbente. Na rozdiel od adsorpcie, kde je účinný len povrch adsorbentu, je charakteristická tým, že sa rozpúšťaný plyn rozptýli rovnomerne v celom objeme absorbentu.

Na Mauríciu síce tiež väčšinovo používajú vlasy, ale iba v prenesenom zmysle slova - ide o najtenšie vlákna z cukrovej trstiny. Ostrovania vyplnia nylonové nepremokavé plachty listami a "vlasmi" z cukrovej trstiny, ktoré sa stávajú prekážkami a bránia úniku oleja. Väčšina vlasových výrobkov pracuje na rovnakom princípe, ropa obalí vlasy a zakryje povrch jednotlivých vlasov.

https://www.hlavnydennik.sk/2020/08/14/ruske-zlate-a-devizove-%e2%80%8b%e2%80%8brezervy-dosahuju-historicky-najvyssie-hodnoty/

Ľudské vlasy sa používali už pri niekoľkých ropných katastrofách, napríklad po katastrofe Deepwater Horizon v Mexickom zálive v roku 2010. Jednoducho preto, že sú veľmi účinné. Dnes už s istotou vieme, že recyklované vlasy sú minimálne tak účinné ako polypropylén. Polypropylén bol v posledných niekoľkých desaťročiach preferovaným materiálom proti únikom ropy - tento materiál však nie je odbúrateľný.

“V mojom laboratóriu sme simulovali ekologické katastrofy. Vytvárame mikroprostredie katastrofy. Ide o kontajnery, ktoré obsahujú znečisťujúce látky a adsorbenty, ako sú ľudské vlasy alebo chlpy psov či iných zvierat, a potom sa simuluje to, čo očakávame v prípade katastrofy. Vlasy absorbujú z ropy asi troj až deväťnásobok svojej vlastnej hmotnosti. A dajú sa použiť niekoľkokrát, nie iba raz.” Vysvetľuje biologička Megan Murray.

Pokiaľ ide o boj proti katastrofám, musíme ho teda zjavne prehodnotiť. Udržateľné riešenia sú z dlhodobého hľadiska jednoducho lepšie, najmä ak sú rovnako efektívne. Sme až príliš závislí od plastov a ropy. Je takmer absurdné bojovať s ropnou škvrnou s plastom, čo má tiež negatívny vplyv na životné prostredie.

Iste, množstvo potrebných vlasov závisí od množstva ropy, ktorá sa vlieva do oceánu. Rozhodujúcim faktorom je však to, že by sme potrebovali rovnaké množstvo vlasov ako konvenčného polypropylénu. Vlasy sú udržateľné, polypropylén nie. A tak je namieste otázka - čo je lepšie použiť po environmentálnej katastrofe?