Komentár Lawrenca A. Franklina (Gatestone Institut)

Zdá sa, že predseda Čínskej komunistickej strany Si Ťin-pching a jeho kolegovia v súvislosti s vládnúcim politbyrom rozhodli o konečnom riešení čínskych etnických Ujgurských moslimov.

V tzv. autonómnej oblasti Sin-ťiang sa na menšine moslimských Ujgurov dopúšťajú čínske jednotky zločinov proti ľudskosti, ktoré spĺňajú definíciu genocídy. Prichádza tu k mučeniu a nútenej sterilizácii. Z vlasov oholených chovancov sa vyrábajú výrobky na predaj. Minulý mesiac americká colná správa zabavila 13 ton ľudských vlasov a ďalších „kozmetických výrobkov“ v hodnote približne 800 000 dolárov „od Ujgurov v táboroch“.

"Všetci, ktorí videli videonahrávku zo Sin-ťiangu, ktorá sa týkala stoviek mužských väzňov, ktorí sedeli v tichu, ruky mali zviazané za chrbtom s páskou na očiach, zatiaľ čo okolo nich chodili strážnici v štýle gestapo, sa musia chvieť a triasť keď videli masy väzňov ako pochodujú do koncentračných táborov," píše gatestoneinstitute.org.

Najpodrobnejší popis brutálnych činov, ktoré boli vykonávané na Ujguroch čínskymi násilníkmi, odhalil americký právnik a aktivista Nury Turkel, ktorý tvrdil, že zadržiavaným Ujgurom v Číne boli vytrhávané nechty, boli vystavovaní elektrickým šokom a boli sexuálne napadaní.



Čierne uniformované SS typy ľudí  jednoducho vykonávajú vražednú vôľu Čínskej komunistickej strany (ČKS). Zdá sa, že čínsky nápis na čiernych uniformách stráží ich spája s táborom v Kašgare (Kaših). Kašgar je najzápadnejšou mestskou oázou v čínskej časti historickej a komerčne významnej „Hodvábnej cesty“.

„Hodvábna cesta“, pôvodne stredoveká dopravná sieť, kde sa stretávali ľudia a myšlienky, pozostávala zo siete oáz v celom Sin-ťiangu. Možno hlavným dôvodom, ktorý čiastočne vysvetľuje odhodlanie Pekingu upokojiť provinciu, je zdanlivá nádej Číny na ovládnutie euroázijského pozemného obchodu. Tento cieľ by si vyžadoval stabilnú strednú Áziu vrátane Kazachstanu, Kirgizska, Tadžikistanu, Turkménska a Uzbekistanu.

Je pravdepodobné, že ďalšie internačné tábory pre Ujghurov v Sin-ťiangu, a možno aj pre etnických Kazachov, sa nachádzajú v iných oázových mestách, ako sú Urumči, Turfan, Khotan a Yarkand.

Po desaťročia bola hlavná smernica ČKS týkajúca sa Sin-ťiangu najlepšie charakterizovaná propagačným heslom „Rozvíjať západ“. V skutočnosti je tento slogan eufemizmom pre úplnú asimiláciu približne desiatich miliónov Ujgurov, Kazachov a ďalších menšín v Sin-ťiangu. V posledných desaťročiach 20. storočia boli Číňania povzbudení a odmenení za to, že sa usadili v tejto najväčšej z čínskej provincií.



Ujgurovia, z ktorých mnohí boli členmi armády a členmi intelektuálnej elity Sin-ťiangu, boli kedysi tolerovaní, ale teraz sa im už nedôveruje. Niektorí, podobne ako bývalý prezident univerzity v Sin-ťiangu, boli zatknutí a obvinení z toho, že sú "dvojtvárni" zradcovia Číny. Mnoho Ujgurov bolo vytrhnutých zo svojich rodín a boli nútení pracovať vo väzenských továrňach. Tu sa stávajú súčasťou rastúcej mestskej výrobnej triedy v Sin-ťiangu a vyrábajú predmety pre spoločnosti, ktoré sú dodávateľmi medzinárodných technologických gigantov ako sú Apple a Lenovo.

Keď sa množstvo čínskych etnických obyvateľov presťahovalo do Sin-ťiangu a pomer medzi oboma skupinami sa zmenil, objavilo napätie. Toto nepriateľstvo viedlo k sérii násilných útokov Ujgurov na ich čínskych susedov. Po tom, ako sa Si v roku 2012 stal predsedom strany, sa zdá, že vláda rýchlo stratila nádej na dosiahnutie asimilačného cieľa ČKS.

Peking rozhodol, že projekt asimilácie stratil potenciál.  Mladí moslimskí Ujgurovia sa stali viac radikalizovanými. Harmonické optimistické slogany propagandy ako „Rozvíjajte západ“, „Vedecký rozvoj“ a „Budovanie materiálnej civilizácie“ čoskoro ustúpili sloganom ako „Tvrdo útočte", "Maximálny tlak“. ČKS verí v existenciu dostatku dôkazov o tom, že islamské skupiny zo západnej a strednej Ázie poskytujú pomoc nezávislým Ujgurom.



Vymenovanie Elnigar Iltebirovej, Ujgurskej Američanky, do Rady pre národnú bezpečnosť v Bielom dome Čínu asi veľmi neteší. Ujgurskí aktivisti z diaspóry zvyčajne označujú Sin-ťiang za východný Turkestán. Táto krajina existovala v poslednom storočí  v rokoch 1933 - 34 a 1944 - 49.

V určitom okamihu sa ČKS rozhodla násilne urýchliť sinizáciu ujgurskej populácie Sin-ťiangu. Objavili sa správy o zatknutiach a popravách „rozdeľovačov“. Pre každého občana je trestným činom podporovať zločin „štiepenia.“ Je to zločin, ktorý propaguje provinciu Číny za samostatnú a oddelenú od celku.

Historicky silné čínske dynastie, ako napríklad Han, Tang a Yuan a Qing ovládali Sin-ťiang. Keď v Číne vládli slabšie dynastie, pastieri a farmári v oáze v Sin-ťiangu sa vrátili do svojich nezávislých a kmeňových zväzov. Zdá sa, že ČKS je dostatočne silná na to, aby si v najbližšej budúcnosti udržala prísnu kontrolu nad Sin-ťiangom. Represívna mašinéria čínskeho štátu  postupuje rýchlo a efektívne, vďaka čomu škrtá kultúru a možno aj ľudí.