Belgicko prekonalo vlastný rekord v dĺžke obdobia bez federálnej vlády, ktorá by vzišla z riadnych volieb. V utorok bola táto krajina bez kabinetu už 594 dní. Situáciu by mali ukončiť nové  rokovania, ktoré prebiehajú medzi piatimi politickými stranami, uviedla televízna stanica RTBF.

Najdlhšie obdobie bez zvolenej vlády trvá od rozpadu vládnej koalície 9. decembra 2018, keď pre nezhody ohľadom migrácie ministerské posty opustili predstavitelia Novej flámskej aliancie (N-VA). Bývalý premiér Charles Michel stál na čele úradníckej vlády, čo platí aj pre jeho nástupkyňu vo funkcii Sophie Wilmésovú.

Predchádzajúci rekord trvania obdobia bez zvolenej vlády (po voľbách v júni 2010) bol 541 dní a skončil sa nástupom Elia Di Rupa do premiérskej funkcie. Najnovšiu krízu však možno označiť aj ako 589-dňovú, ak sa bude počítať od pádu vlády premiéra Yvesa Leterma.



Po minuloročných májových parlamentných voľbách nasledovali viaceré série koaličných rokovaní, pričom kráľ Filip vymenil viacero vyjednávačov zo všetkých politických strán, ktoré sa dostali do parlamentu.

Najnovšími kráľom poverenými vyjednávačmi sú šéf N-VA Bart de Wever a líder frankofónnej Socialistickej strany (PS) Paul Magnette. Obaja ho majú v sobotu v kráľovskom paláci informovať o pokroku rokovaní, na ktorých sa okrem N-VA a PS zúčastňujú i flámski socialisti (SP.a), flámski kresťanskí demokrati (CD&V) a frankofónni kresťanskí demokrati z Demokratického humanistického centra (cdH). Spolu však majú tieto strany iba 69 poslancov. Na väčšinu v 150-člennom federálnom parlamente potrebujú najmenej 76 kresiel, čo znamená, že do rokovaní musia zapojiť buď ekologické strany (Ecolo a Open VLD), alebo doterajšiu vládnucu liberálnu stranu Reformné hnutie (MR).

Predošlé rokovania, ktoré viedli predstavitelia MR a CD&V, zlyhali, keď sa nepodarilo dospieť k dohode o vytvorení širšej koalície.