Cieľom strany Smer je, aby sa kandidát na šéfa prokuratúry podľa zmenených pravidiel v parlamente nevolil.

Výber a voľba nového kandidáta na funkciu generálneho prokurátora by sa mohli oddialiť. Stať by sa tak malo v prípade, že by Ústavný súd SR pozastavil účinnosť novely zákona o prokuratúre. Strana Smer – sociálna demokracia (Smer-SD) už avizovala, že nedávno prijatú novelu napadne na súde, ak ju prezidentka Zuzana Čaputová podpíše.

Robert Kaliňák zo Smeru-SD agentúre SITA povedal, že „je našim cieľom“, aby sa kandidát na šéfa prokuratúry podľa zmenených pravidiel v parlamente nevolil. Poslanec Ondrej Dostál (SaS) uviedol, že v prijatej novele zákona nevidí žiadne ustanovenia, ktoré by mohol ústavný súd vyhlásiť za protiústavné. Oddialenie procesu voľby uchádzačov o kreslo šéfa prokuratúry vníma v rovine teórie.

Poslanci by mali kandidátov na generálneho prokurátora začať verejne vypočúvať na ústavnoprávnom výbore po letných dovolenkách a následne by sa na septembrovej schôdzi mala udiať voľba kandidáta. Prezidentka Zuzana Čaputová by mala následne vymenovať nového šéfa prokuratúry.



Exminister Robert Kaliňák na otázku, či podanie Smeru-SD môže viesť k oddialeniu voľby kandidáta na čelo prokuratúry, odpovedal, že áno. „Ak dokážeme adekvátnu právnu naliehavosť podania a ústavný súd nám vyhovie, tak sa to môže stať. Navyše, je to našim cieľom. Je absurdné, ako koalícia pristupuje k zákonom. Raz sa toto obdobie bude komentovať ako čierne obdobie slovenskej legislatívy,“ mienil Kaliňák.

Smer-SD napríklad prezentoval výhrady k tomu, že generálneho prokurátora je možné odvolať v prípade, ak prestane svoju funkciu vykonávať riadne, čestne, nezávisle a nestranne. Podľa Kaliňáka v tomto prípade dochádza k „absolútnej strate právnej istoty“.

„Ani nepotrebujete mať volebné obdobie pre generálneho prokurátora. Na čo? Môžete ho odvolať bez presne definovaného dôvodu, čo je absolútna strata nezávislosti. Treba si politicky priznať, či chceme ovládať prokuratúru a či chceme, aby bola závislá na výkonnej moci,“ doplnil Kaliňák. Ako ďalej uviedol, nový generálny prokurátor by mal byť v parlamente volený tajne, aby nevedel, kto ho podporil a neskôr to neovplyvňovalo jeho rozhodovanie.



Poslanec Ondrej Dostál (SaS), ktorý je jedným z predkladateľov novely zákona o prokuratúre povedal, že nie sú dôvody na pozastavenie účinnosti niektorých ustanovení prijatej novely. Pripustil, že „teoreticky, ak by sa tak stalo, že by boli pozastavené tie ustanovenia zmeneného zákona, ktoré sú nevyhnutné pre vykonanie voľby, tak by to mohlo oddialiť voľbu kandidáta”.

Ak by napríklad chcel ústavný súd preskúmať dôvody odvolania šéfa prokuratúry, ktoré kritizuje Smer-SD, tak by to podľa Dostála nemalo vplyv na proces voľby. „Generálny prokurátor môže byť zvolený podľa nových pravidiel, len by sa nemohli uplatniť nové dôvody na jeho odvolanie,“ ozrejmil.

Pokiaľ ide o výhrady opozície k tomu, že by sa mal kandidát na šéfa prokuratúry voliť verejne, Dostál uviedol, že aj podľa doterajšej právnej úpravy je voľba verejná, ak národná rada nerozhodne inak. Upozornil, že toto pravidlo sa zaviedlo za vlády Ivety Radičovej a Smer-SD ho v dvoch nasledujúcich volebných obdobiach, kedy vládol, nezmenil.



Zrejme najčastejšie opakovanou výhradou opozície k prijatej novele je, že za šéfa prokuratúry môže kandidovať aj osoba, ktorá nie je prokurátorom. „Naozaj si neviem predstaviť, aká divoká by to musela byť konštrukcia, aby toto niekto označil a vyhlásil za protiústavné,“ zdôraznil Dostál. Podľa neho v ústave nie je nič uvedené na tému, že by generálnym prokurátorom musel byť len prokurátor.

Politici vládnej koalície sa opakovane vyjadrovali, že prijatie nových pravidiel výberu a voľby generálneho prokurátora je kľúčovým rozhodnutím v tomto volebnom období. Doterajšiemu generálnemu prokurátorovi Jaromírovi Čižnárovi funkčné obdobie uplynulo 17. júla. Vo funkcii bol od roku 2013. Parlament ho do tejto pozície zvolil za jednofarebnej vlády strany Smer-SD.