Nie je vylúčené, že podpredsedom Smeru sa dnes stane aj poslanec Ľuboš Blaha.

Delegáti pracovného snemu by dnes mali zvoliť Roberta Fica na čelo strany Smer – sociálna demokracia (Smer-SD). Po očakávanom zvolení sa tak Fico stane najdlhšie slúžiacim predsedom parlamentnej strany v ponovembrovej histórii Slovenska po Bélovi Bugárovi (Most-Híd). Na čele Smeru-SD je Fico od roku 1999.

Začiatkom týždňa povedal, že uchádzanie sa o funkciu predsedu Smeru-SD je jeho „poslednou misiou“ . Snem by mal zvoliť aj nových podpredsedov strany a generálneho manažéra. Podpredsedami by sa mali stať poslanci Ladislav Kamenický, Richard Takáč, Juraj Blanár. Hovorí sa aj o poslancovi Ľubošovi Blahovi. Delegáti doplnia predsedníctvo strany, ktoré má mať pätnásť členov, no momentálne je ich deväť.

Staronovým podpredsedom bude s veľkou pravdepodobnosťou Blanár. Nie je vylúčené, že podpredsedom sa stane aj poslanec Ľuboš Blaha. Jeho kandidatúru tento týždeň opakovane podporil samotný Fico. „Ľuboš Blaha požíva veľkú úctu a rešpekt po celom Slovensku. Miestami za niektoré jeho názory je aj isté pnutie medzi členmi strany. Bolo by však pre mňa veľkým potešením, ak by bol súčasťou vedenia Smeru-SD,“ vyhlásil.



Pokiaľ ide o Kamenického, po odchode Petra Kažimíra do centrálnej banky bol ministrom financií. V tomto volebnom období sa Kamenický často objavoval po Ficovom boku na tlačových konferenciách. Kamenický je aktuálne aj členom predsedníctva strany. Podpredsedom strany by sa mal stať tiež poslanec parlamentu Takáč, ktorý pochádza z regiónu hornej Nitry.

Je otázkou, či zvyšné miesta podpredsedov obsadia, ako hovoril Fico, „mladé tváre“, alebo budú súčasťou predsedníctva Smeru-SD. Hovorilo sa napríklad o Erikovi Kaliňákovi. Ide o synovca exministra vnútra Roberta Kaliňáka. Erik Kaliňák kandidoval v tohtoročných voľbách za Smer-SD z posledného 150. miesta.

Ďalším možným kandidátom do vedenia strany by mal byť Igor Melicher z mládežníckej organizácie strany – Mladí sociálni demokrati. V prostredí Smeru-SD je podľa informácií agentúry SITA voči novým tváram istá opatrnosť, a to v zmysle, či „politicky neuhnú“.



Pracovný snem Smeru-SD je reakciou na odchod expremiéra Petra Pellegriniho a skupiny ďalších desiatich poslancov zo strany. Pellegrini krátko po parlamentných voľbách naznačoval, že by chcel zabojovať o kreslo šéfa Smeru-SD. Fico skorší snem ako v tradičnom decembrovom termíne odmietal a rovnako aj to, že by mu dobrovoľne uvoľnil kreslo šéfa strany. Neskôr mu dal ponuku na pozíciu predsedu. Ako povedal Pellegrini, nešlo o oficiálnu ponuku, vplyv na chod strany by si aj najďalej ponechal Fico.

Bývalý zakladajúci člen Smeru-SD Boris Zala v máji tohto roka agentúre SITA povedal, že pokiaľ by Fico ostal na čele strany, pokračovalo by jej „pomalé umieranie“, časť členstva a reprezentácie by odišla a strana by sa definitívne premenila na „zmesku extrémnych názorov a postojov“.



Vo februárových parlamentných voľbách získal Smer-SD 18,29 percenta hlasov oprávnených voličov. V poslaneckej snemovni obsadil 38 kresiel. Poslanecký klub v máji opustil Ján Podmanický a stal sa nezaradeným poslancom. Neskôr ho nasledovalo 11 zákonodarcov na čele s Pellegrinim.

Podľa prepočtov agentúry SITA necelé dve tretiny preferenčných hlasov z poslancov zvolených za Smer-SD do parlamentu získala skupina okolo Pellegriniho. Zvolení poslanci za Smer-SD dostali dohromady 1 313 206 preferenčných hlasov. S Pellegrinim odišlo zo Smeru-SD desať poslancov. Tí mali vo voľbách spolu 828 673 preferenčných hlasov. Smer-SD v súčasnosti zastupuje v parlamente 26 poslancov.