Prepis diskusie nemeckej kancelárky o Covid-19, Brexite a globálnych výzvach, pre The Guardian

Keď rotujúce predsedníctvo Rady EÚ prevzalo 1. júla Nemecko, kancelárka Angela Merkelová sa posadila za stôl s The Guardian a ďalšími piatimi európskymi novinami - nemecké Süddeutsche Zeitung, francúzske Le Monde, španielske La Vanguardia, talianske La Stampa a s poľskou Politykou. Hovorilo sa o hospodárskej reakcii Európy na pandémiu koronavírusu, o jej postoji k rokovaniam o Brexite a o globálnych výzvach, ktoré predstavujú USA, Rusko a Čína.

Nemecké predsedníctvo Európskej rady sa koná v období bezprecedentnej krízy. Je tu veľký tlak; Očakáva sa, že Nemecko problémy vyrieši. Ako veľmi ste nervózna?

Moje prvé predsedníctvo ako kancelárka v rade bolo v roku 2007. Európska ústavná zmluva bola vo Francúzsku a Holandsku práve zamietnutá a sami sme si stanovili úlohu sformulovať novú zmluvu. V tom sme uspeli. Potom prišla medzinárodná finančná kríza, turbulentné časy pre euro a otázka utečencov - tak ťažké časy nie sú ničím novým. Znovu a znovu sa ukázalo, že Európa ešte nie je dostatočne odolná voči krízam. V čase krízy eura nám chýbali nástroje na primeranú reakciu. Pohyby utečencov v roku 2015 poukázali na nedostatky azylového systému EÚ.

Teraz nás pandémia koronavírusu stavia pred výzvu bezprecedentných rozmerov.Zasiahla nás všetkých bez rozdielu. Na jednej strane nás táto situácia vytrhla z obdobia pozitívneho hospodárskeho rozvoja vo všetkých členských štátoch EÚ.

Na druhej strane sa časovo zhoduje s dvoma veľkými rušivými fenoménmi našej doby, zmenou klímy a digitálnou revolúciou, ktoré menia náš život a naše hospodárstva bez ohľadu na vírus. Veľmi sa na to všetko zameriavam.

Keď sa pozrieme na samotné množstvo kríz, je prežitie EÚ možné?

Skôr ako pýtať sa na existenčné otázky by sme mali pokračovať v našej každodennej práci. Je vo vlastnom záujme všetkých členských štátov udržiavať silný európsky vnútorný trh a byť na svetovej scéne zjednotení. V takej mimoriadnej situácii sa spolieham na to, že členské štáty majú veľký záujem o veci, ktoré nás spájajú.

Kríza nezasiahla len Európu; celý svet bojuje proti pandémii, ako aj proti politickým démonom.

Presne a je pravda, že tón medzinárodného diskurzu je v súčasnosti ostrý. Po finančnej kríze v roku 2008 bol multilateralizmus na dennom poriadku. To bolo vtedy, keď sa skupina G20 začala stretávať na úrovni hláv štátov alebo predsedov vlád a krajiny prišli so zjednotenou odpoveďou. Dnes tomu tak nie je. V dnešnej dobe musíme urobiť všetko, čo je v našich silách, aby sme zabránili kolapsu a prešli do protekcionizmu. Ak chce byť Európa vypočutá, musí byť dobrým príkladom pre iných. Spolieham sa na to - hoci nemám žiadne ilúzie o tom, aké ťažké budú rokovania.

Váš návrh na fond na oživenie hospodárstva bol veľkým ústupkom krajinám juhu. Aké reformné úsilie na oplátku očakávate?

Nepovažujem za užitočné hovoriť o severných krajinách, južných krajinách a východných Európanoch. To znamená, že vidíme veci čiernobielo. Očakávam, že každý z nás sa vcíti do kože druhého a zváži problémy z hľadiska druhej strany.

Skupina známa ako „šetrná štvorka“ sa snaží o defenzívny prístup. Prečo Nemecko opustilo tento obozretný tábor?

Napríklad v prípade Talianska a Španielska znamená pandémia koronavírusu obrovské bremeno z hľadiska ekonomického a zdravotníckeho. Samozrejme kvôli mnohým strateným životom je tu aj obrovské emocionálne bremeno. Za týchto okolností je správne, aby Nemecko nemyslelo len na seba, ale aby bolo pripravené zapojiť sa do mimoriadneho solidárneho činu. V tomto duchu sme spolu s francúzskym prezidentom Emmanuelom Macronom predložili náš návrh.

Prechod na vyššiu úroveň dlhu je pre Nemecko obratom v tvare "U". Čo sa stalo kancelárke s pevnými opratami?

Od krízy tohto rozsahu sa očakáva, že každý z nás urobí to, čo je potrebné urobiť. V tomto prípade je potrebné urobiť niečo mimoriadne. Nemecko malo nízky dlh a môže si v tejto mimoriadnej situácii dovoliť prevziať viac dlhu. Je tiež veľmi dôležité, aby sme tento program udržiavali v medziach európskych zmlúv. Našli sme spôsob, ako to dosiahnuť.

A to všetko je samozrejme aj v našom vlastnom záujme. Je v záujme Nemecka mať silný vnútorný trh a aby sa Európska únia zblížila a nie aby sa rozpadla. Čo je dobré pre Európu, je dobré pre nás.

Fond na oživenie ( ekonomiky ) vytvoril zvláštny druh harmónie. Zakrývajú peniaze skutočné problémy narastajúceho nacionalizmu a latentného populizmu?

Tento fond nemôže vyriešiť všetky problémy Európy. Ak by sme ho však nemali, zhoršili by sa všetky naše problémy. Zdravé európske hospodárstvo môže ovplyvniť množstvo vecí. Veľmi vysoká nezamestnanosť v krajine sa môže stať politicky výbušnou, a tým sa zvýši hrozba pre demokraciu. Aby Európa prežila, musí prežiť jej hospodárstvo.

Môže Fond na oživenie rozdúchať oheň podporujúci smerovanie kontinentu do vytvorenia Spojených štátov Európy?

Tento fond vnímam ako jedinečnú reakciu na jedinečnú situáciu. Ak by sme chceli zmeniť základné aspekty spôsobu, akým sa spravuje rozpočet EÚ, alebo napríklad ak by sme dali EU právo vyberať dane, museli by sme zmluvy zmeniť a doplniť.

To by zmenilo statickú rovnováhu medzi právomocami a dohľadom. Som si istá, že sa o tom bude diskutovať v nasledujúcich rokoch, ale malo by sa to urobiť opatrne. V súčasnej situácii sme však nemohli čakať na zmeny a doplnenia zmlúv. Na pandémiu musíme rýchlo reagovať.

Myslíte si, že Nadia Calviño [španielska ministerka pre hospodárske záležitosti] by sa stala dobrým prezidentom Euroskupiny?

Momentálne o tom diskutujú ministri financií. Nie je žiadnym tajomstvom, že v nemeckej vláde existuje podpora kandidatúry Nadie Calviñovej. Konečné rozhodnutie je však na Euroskupine. Vždy ma teší, keď ženy zohrávajú vedúcu politickú úlohu, a Euroskupinu nikdy neviedla žena. Ale to nie je moje rozhodnutie. Je na Euroskupine, aby rozhodla.

Ste posledná hlava vlády, ktorá zostala z generácie po roku 1989. Zažili ste východný blok a zjednotenie Európy. Nie je to tak, že sa Európa sama sebe vzďaľuje napriek úsiliu súvisiacemu s vyriešením pandémie? Dokážu si mladší vedúci predstavitelia vlád sadnúť za jeden stôl?

Maďarský premiér Viktor Orbán bol politicky aktívny už v roku 1989. Vtedy liberálny demokratický poriadok spočiatku zvíťazil nad diktatúrou socializmu a komunizmu. Ale to bola iba časť reality. Konflikty vypukli na západnom Balkáne a neskôr v islamskom svete.

Čína sa stala hlavnou hospodárskou veľmocou. Príklad Číny skutočne ukazuje, že aj nedemokratický štát môže byť hospodársky úspešný a toto je hlavnou výzvou pre naše liberálne demokracie. Potom prišla výzva islamistického terorizmu, najmä útok na Spojené štáty z 11. septembra 2001. Pridajte k tomu sklamanie, ktoré nasledovalo po arabskej jari. Stručne povedané, ešte sme neboli schopní poskytnúť absolútny dôkaz o tom, že liberálny systém sa chystá zvíťaziť. To ma znepokojuje.

Nezískala Európa výhody z revolúcie?

Áno a nie. Na jednej strane sme si užili neuveriteľný príbeh úspechu od roku 1989, ale v našej eufórii sa nám nepodarilo úplne si uvedomiť, aké dlhodobé rany diktatúry zanechali v štátoch za posledných 40 rokov od druhej svetovej vojny. Po nacionálnom socializme a druhej svetovej vojne prešlo mnoho krajín východnej Európy priamo do druhého obdobia diktatúry. Krajiny východného bloku mali len pár rokov na to, aby si vytvorili svoju vlastnú národnú identitu. Až neskôr podstúpili procesy, ktoré boli v západných krajinách dlho súčasťou bežného života.

Mnoho mladých pristupujúcich krajín zdieľa naše nadšenie pre Európsku úniu ako dielo mieru, ale napriek tomu vnímame skepticizmus voči Európe. Potrebujeme tomu porozumieť. Vidím svoju prácu ako prácu pre, liberálnu Európu zakorenenú v základných právach jednotlivca.

Porušujú európske právne predpisy vnútroštátne právne predpisy - alebo naopak? Nemal by mať  európsky právny systém v konečnom dôsledku väčšiu váhu ako vnútroštátne právne predpisy?

Európske právo má bezpochyby prednosť pred vnútroštátnym právom - to nám však nehovorí, kde sa začína a končí oblasť európskeho práva. Podstata Európskej únie spočíva v prenose právomocí na členské štáty. Medzi oblasťami právomoci vnútroštátneho a európskeho práva sa môže vyskytnúť rozpor, ak si EU vymedzuje svoje hranice širšie, ako napríklad nemecký parlament. To je prípad, ktorý teraz vidíme v prípade ECB.

Ak ústavný súd zistí, že došlo k prekročeniu hranice, obráti sa na Európsky súdny dvor a požiada o preskúmanie. Doteraz boli všetky nezhody vyriešené. Teraz máme konflikt. Národný štát bude vždy schopný uplatniť nárok na konkrétne právomoci, pokiaľ sa všetky právomoci neprenesú na európske inštitúcie, čo sa určite nestane.

Predsedníctvo chcelo nájsť spoločnú stratégiu pre rokovania s Čínou. Je to stále realistické?

Kvôli pandémii nemôžeme v septembri usporiadať samit s Čínou. Máme však v úmysle to zorganizovať neskôr. Cieľom bude posunúť sa vo vzťahoch medzi EÚ a Čínou. Zdieľame spoločné záujmy, napríklad spoluprácu v oblasti boja proti zmene klímy. Už nejakú dobu rokujeme o dohode o investovaní, ale v tejto oblasti sa v skutočnosti nehýbeme. Mali by sme diskutovať o našich rozvojových politikách v Afrike, kde Čína v niektorých oblastiach ide inou cestou.

Samit nás zároveň núti rozvíjať spoločné európske postavenie voči Číne. To nie je ľahká úloha. Mali by sme vypracovať politiku, ktorá odráža naše záujmy a hodnoty. Koniec koncov, dodržiavanie ľudských práv, právneho štátu a naše obavy o budúcnosť Hong Kongu stoja medzi Čínou a nami a otvorene sa riešia.

Koncom roka sa blíži Brexit bez dohody. Bola by to pre vás osobná porážka?

Nie, bolo by samozrejme v záujme Británie a všetkých členských štátov EÚ dosiahnuť riadny odchod. To sa však môže stať iba vtedy, ak to obe strany chcú. Na čom záleží nie sú naše želania, ale iba realita pred nami, inými slovami predovšetkým to, čo chce Británia. Britská vláda s premiérom Borisom Johnsonom chce definovať, aký bude mať vzťah s nami po odchode krajiny z EU.

Potom bude musieť žiť s dôsledkami, to znamená s menej úzko prepojeným hospodárstvom. Ak Británia nechce mať pravidlá týkajúce sa životného prostredia a trhu práce alebo sociálne normy, ktoré sú porovnateľné s normami EÚ, naše vzťahy budú menej úzke. Znamená to, že si neželá, aby sa normy vyvíjali paralelne.

Musíme sa zbaviť myšlienky, že je na nás, aby sme definovali, čo by Británia mala chcieť. To by si mala Británia zadefinovať - a my, EÚ 27, budeme primerane reagovať.

Spojené štáty sa tiež ponáhľajú s uvoľnením svojich väzieb na Európou. Prezident Trump kritizuje Nemecko a chce stiahnuť jednotky. Ste ohromená touto hrozbou?

Veríme, že aliancia má pre každého z jej členov veľkú hodnotu. My v Nemecku vieme, že musíme viac investovať do obrany; v posledných rokoch sme dosiahli značný nárast financovania a budeme na tejto ceste pokračovať. Budeme pokračovať v posilňovaní našich vojenských možností. Americké jednotky v Nemecku pomáhajú chrániť nielen Nemecko a európsku časť NATO, ale aj záujmy Spojených štátov amerických.

Nastal čas na to, aby EÚ získala strategickú autonómiu a skutočnú suverenitu?

Pozrite sa na svet; pozrite sa na Čínu alebo Indiu. Existujú presvedčivé dôvody prečo by sme sa aj naďalej mali angažovať v transatlantickej obrannej komunite a spoločnom jadrovom dáždniku. Európa samozrejme musí znášať viac bremena ako počas studenej vojny. Vyrastali sme s vedomím, že Spojené štáty chcú byť svetovou veľmocou. Ak by sa USA teraz chceli vzdať tejto úlohy zo svojej vlastnej slobodnej vôle, museli by sme o tom veľmi hlboko uvažovať.

Najmä vo východnej Európe je hrozba, pochádzajúca z Ruska, značne citeľná. Podceňuje Nemecko túto hrozbu?

Skúmame dezinformačné kampane; zbrane hybridného boja sú súčasťou ruského arzenálu ...

... dokonca tiež aj vražda...

... vražda v berlínskom parku Tiergarten je vážnou udalosťou. Vina sa v súčasnosti zisťuje na súde. V každom prípade považujeme hybridné vojny a metódy destabilizácie, za ruský vzorec správania. Na druhej strane existujú dobré dôvody na pokračovanie v konštruktívnom dialógu s Ruskom. V krajinách ako Sýria a Líbya, ktoré sa nachádzajú v bezprostrednom susedstve Európy, je strategický vplyv Ruska obrovský. Budem sa preto naďalej usilovať o spoluprácu.